Čo je zmyslom života? Kam smerujeme? Kto sa pýta? Rozum, duša, či vlk behajúci lesom? Už najväčší myslitelia si kládli tieto otázky. Prišli na niečo? Či je to honba za vetrom? Veda vraví, že týmto myslením sa človek vydelil z prírody. Ale vieme my, či si tieto otázky nekladie aj spomínaný vlk – nik netuší.
Kategória: Zo života
Príbehy zo života Zemislava a pohľady na životné problémy.
Nebolo to včera, bolo to predvčerom, kedy sme naposledy spoločne slávili dušičky. Nebolo to ani predvčerom, bolo to pred rokom, kedy sme stáli na tom istom obradnom mieste a príjmali medzi seba nové duše, ktoré sú už dnes plnohodnotnými rodnovercami. Vedel som už od rána, že dnešný deň bude iný a že sa konečne stretneme
Prírodné národy sú mýtus. Či? Pravda je niekde medzi a definícia pojmu “prírodný národ” môže mať viacero uhlov pohľadu. Pravda je ale taká, že aj tie národy, ktoré sme považovali za prírodné, nemali problém zrezať strom, ba dokonca i celé hektáre lesov. Spätosť s prírodou znamenala niečo úplne iné, ako je tomu dnes. Sme
V podstate je jedno, či kolovrat je, alebo nie je etnický pohanský symbol. Obe teórie – kolovrat je etnický symbol a kolovrat nie je etnický symbol, v sebe nesú kúsok pravdy, ale aj hodný kus subjektivity, ktorá je hojne prítomná aj v tomto nevedeckom článku. O histórii kolovratu Viera v Kolovrat je silná, často aj
V dnešných časoch sa k pohanským vieram hlási stále viac a viac duší a mnohé z týchto duší sa musia vysporiadať s náukou a svetopohľadom, ktoré do našej krajiny vryla exotická viera. Je mnoho prípadov, kedy sa konvertovanie na inú vieru udeje len povrchne – kresťanský boh sa nahradí pohanským a je “po roboce”. Preto
Koleso roku sa opäť mierne pootočilo a tak sme sa dostali do času, kedy je aktivita hromov nad našim územím štatisticky najvyššia. Žatva sa pomaly začína a tak poďme osláviť meno Perúnovo, nech je ona žatva hojná a zdravá. Cestou necestou Ako už tomu posledný čas býva zvykom, na obrady chodíme vo trojici – plný
Často sa stretávam s bytosťami, ktoré sa pokúšajú, alebo resp. tvrdia o sebe, že uctievajú bohov z rozličných panteónov. Predovštkým je to mix germánskej, keltskej a slovanskej viery. Je takáto cesta ale správna? Ako sa k tomu stavajú bohovia? Cudzia viera očami predkov Je pomerne ťažké stanoviť náladu prevládajúcu v spoločnosti, ktorá tu žila
Je tomu už dlho, čo si všímam narastajúci záujem o slovanské pohanstvo, resp. rodnoverie. Ruka v ruke s týmto nárastom prišli aj rôzne pseudonáuky, ktoré ale nemám v úmysle riešiť v tomto článku. Tentokrát by som sa zameral na zvláštny úkaz – uctievanie pohanskej a púštnej viery súčasne. Pomerne rozšírená schizofrénia, sprevádzaná hláškou “som slovan
Ach, ako neúprosne beží ten čas. Ešte prednedávnom sme slávili deň Živy a akoby švihnutím čarovného prútika sme sa ocitli pred najväčším sviatkom roka – letným slnovratom. Občina Mokošin kruh, ktorej som členom aj ja, sa rozhodla osláviť letný slnovrat u skúseného Žiarislava, ktorý viedol slnovratový obrad už po dvadsiaty krát. Perún oslavuje slnovrat
Čas neúprosne beží, zo zimy sme kruto skočili do leta, ale darmo, predkovia jar a jeseň ani len nepoznali. Či chceme a či nie, čas prináša nové príležitosti, radosti, ale i starosti. Nebolo inak ani u nás, “košickych pohanoch”. Chceli sme príležistosť, prišli s ňou i starosti, tak to už býva. A tak sa bájna