Prírodné národy sú mýtus. Či? Pravda je niekde medzi a definícia pojmu “prírodný národ” môže mať viacero uhlov pohľadu. Pravda je ale taká, že aj tie národy, ktoré sme považovali za prírodné, nemali problém zrezať strom, ba dokonca i celé hektáre lesov. Spätosť s prírodou znamenala niečo úplne iné, ako je tomu dnes. Sme
Kategória: Zo života
Príbehy zo života Zemislava a pohľady na životné problémy.
V podstate je jedno, či kolovrat je, alebo nie je etnický pohanský symbol. Obe teórie – kolovrat je etnický symbol a kolovrat nie je etnický symbol, v sebe nesú kúsok pravdy, ale aj hodný kus subjektivity, ktorá je hojne prítomná aj v tomto nevedeckom článku. O histórii kolovratu Viera v Kolovrat je silná, často aj
V dnešných časoch sa k pohanským vieram hlási stále viac a viac duší a mnohé z týchto duší sa musia vysporiadať s náukou a svetopohľadom, ktoré do našej krajiny vryla exotická viera. Je mnoho prípadov, kedy sa konvertovanie na inú vieru udeje len povrchne – kresťanský boh sa nahradí pohanským a je “po roboce”. Preto
Koleso roku sa opäť mierne pootočilo a tak sme sa dostali do času, kedy je aktivita hromov nad našim územím štatisticky najvyššia. Žatva sa pomaly začína a tak poďme osláviť meno Perúnovo, nech je ona žatva hojná a zdravá. Cestou necestou Ako už tomu posledný čas býva zvykom, na obrady chodíme vo trojici – plný
Často sa stretávam s bytosťami, ktoré sa pokúšajú, alebo resp. tvrdia o sebe, že uctievajú bohov z rozličných panteónov. Predovštkým je to mix germánskej, keltskej a slovanskej viery. Je takáto cesta ale správna? Ako sa k tomu stavajú bohovia? Cudzia viera očami predkov Je pomerne ťažké stanoviť náladu prevládajúcu v spoločnosti, ktorá tu žila
Je tomu už dlho, čo si všímam narastajúci záujem o slovanské pohanstvo, resp. rodnoverie. Ruka v ruke s týmto nárastom prišli aj rôzne pseudonáuky, ktoré ale nemám v úmysle riešiť v tomto článku. Tentokrát by som sa zameral na zvláštny úkaz – uctievanie pohanskej a púštnej viery súčasne. Pomerne rozšírená schizofrénia, sprevádzaná hláškou “som slovan
Ach, ako neúprosne beží ten čas. Ešte prednedávnom sme slávili deň Živy a akoby švihnutím čarovného prútika sme sa ocitli pred najväčším sviatkom roka – letným slnovratom. Občina Mokošin kruh, ktorej som členom aj ja, sa rozhodla osláviť letný slnovrat u skúseného Žiarislava, ktorý viedol slnovratový obrad už po dvadsiaty krát. Perún oslavuje slnovrat
Čas neúprosne beží, zo zimy sme kruto skočili do leta, ale darmo, predkovia jar a jeseň ani len nepoznali. Či chceme a či nie, čas prináša nové príležitosti, radosti, ale i starosti. Nebolo inak ani u nás, “košickych pohanoch”. Chceli sme príležistosť, prišli s ňou i starosti, tak to už býva. A tak sa bájna
Každý, kto sa pohybuje v pohanských kruhoch si už určite všimol nekonečné hádky a doťahovania sa. Jeden si zakladá na historických odevoch, druhý zas nabehne na obrad v maskáčoch. Niekto príde na obrad raz za rok, niekomu je to žalostne málo atď. Výsledkom je to, že pohania sa málokedy na niečom zhodnú a niekedy to
Uplynulo už mnoho dní od času, kedy modla Perúna bola pevnou súčasťou obydlia ľudu. Archaická spoločnosť, živiaca sa predovšetkým poľnohospodárstvom si od Perúna žiadala vlahu, a prosila ho, aby počas búrok krupobitím nezničil úrodu. V časoch, kedy sa ľud chystal do boja mal hromovládca Perún, boh vojny dopomôcť k víťazstvu. Dnes už ale málokto farmárči