blog Zemislava

Moja cesta šťastia – skrz šťastie k lepšiemu svetu

Všetci dobre poznáme súčasný stav. Na jednej strane morové rany na strane druhej klimatická zmena a rany počasia. Inde zas umierajú ľudia kvôli kvapke ropy, či hrudke zlata. Riešení sa núka mnoho. Kým niekto čaká na spasiteľa, iní zas rúcajú svoje egá v nádeji, že oslobodia seba, ale aj svet. Niekto zas tvrdí, že všetky problémy vyrieši technika. Iní zas kriesia totalitné režimy. A možno je riešenie priamo pred našimi očami. A možno je aj v nás. 

Súčasný stav a jeho koristnícky rozmer

Definujme si šťastie. Čo znamená? Etymologicky – dobrý osud. Čo ale tvorí dobrý osud? Význam slova dobrý osud je daný kultúrne a kultúra sa mení tak, ako sa mení doba.  Táto doba nás, žiaľ, učí, že šťastie prichádza vtedy, keď prichádza veľký dom, krásna chata, luxusné auto na každý deň a luxusné auto na chatu. Šťastie vraj tiež prichádza, keď človek cestuje a vidí krásy ďalekého sveta. Alebo prichádza, keď si dáte nové prsia, napumpujete sval, či máte zopár sexuálnych partnerov. Nemožno ukazovať prstom na niekoho, pretože ten niekto, kto nás to učí, sme my ľudia. My sme si vytvorili rebríček hodnôt a my sme dali kone “hviezdičkám”, ktoré nám denne cez sociálnu sieť ukazujú a definujú samotný stav šťastia. Kam to ale speje? K vzájomnému porovnávaniu sa? No, to by bolo ešte dobré. Práve tieto modly stvorili nové choroby, problémy a neduhy. Práve vďaka snahe o pohodlný život v hojnosti sme začali vykorisťovať menej početné etniká. Práve vďaka tejto snahe sme začali vykorisťovať zem, našu matku a živiteľku. Ako teda ďalej?  

Hľedaš koňa na ňim šedziš

Spomeňte si, keď ste sa naposledy dívali na nočnú oblohu plnú hviezd. Spomeňte si na chvíľu, keď vám do rúk vložili vlastné dieťa. Spomeňte si na chvíľu, keď povedalo prvé slovo. Spomeňte si na detstvo. Spomeňte si. Rozpamätajte sa. 

Čo vám v tej chvíli chýbalo? Auto? Dom? Peniaze? Nové silikóny? Nový partner/ka? Nový televízor, mobil? Snaha o naplnenie potrieb, ktoré vyvstávajú z reklám korporátov? Alebo vás zaujímalo len to jedno, len ten jeden moment? Keby šiel sused v najnovšom mercedese a na hlave mal lajno, ani by ste sa nad tým nepozastavili, že? Stará mať vravieva: “Hľedaš koňa na ňim šedziš”. Rovnako je to aj s našim šťastím. Hľadáme ho všade, kde sa len dá. No sedíme priamo na ňom. Lepšie povedané, sme ním.

Cesta uvedomenia

V dávnych dobách bolo ráno posvätné. Je to pochopiteľné, pretože noc bola krutá a ten, kto sa ráno prebudil mal dobrý dôvod na to, aby ráno oslávil a považoval ho za posvätné. Dnes, kedy si všetci žijeme v relatívnom bezpečí, je pre nás ráno len utrpením a znamená pre nás nové povinnosti (pretože si musíme zaobstarať množstvo vecí, ktoré nepotrebujeme). Posvätnosť sa vytratila a rovnako sa vytratila aj posvätnosť celého dňa a činností, ktoré vykonávame.

Kohút bol v dávnych dobách rovnako posvätný ako ráno.

Nečudo, že dnešný človek nehľadá šťastie v toku dňa, ale v dovolenke, aute, dome. Nečudo, že nič iné si človek ani neváži. Len slepo pracuje a so smutnou tvárou cestuje do práce v nádeji, že raz bude mať to, čo si vysníval, často len kvôli podprahovým popudom spoločnosti. Cesta je to ale ďaleká a tak sa vytvára priestor na závisť, neprajnosť, zlobu a chuť urýchliť si cestu na úkor iného, zdanlivo slabšieho. A tu vzniká táto zloba a všetky problémy sveta. Radujme sa ale, pretože tu sa môžu tieto problémy aj skončiť. Stačí preťať túto kliatbu. 

Cesta šťastia

Cesta šťastia je pomerne jednoduchá, ale aj lacná záležitosť. Môže si ju dovoliť každý a nepotrebuje k tomu žiadne kurzy indických guruov. Stačí len, keď si ráno očosi privstanete a ten čas vyplníte uvedomením si zázraku nového dňa. Stačila by malá odchýlka v chode vesmírnych telies a nie sme tu. Stačila sekunda a miesto vás by sa zrodil niekto iný. Učia nás, že svet má sedem divov. Nie je to pravda. Svet je jeden obrovský div, spôsobujúci údiv každému, kto sa vie pozerať. Div a údiv je božský. A to doslovne. Deň je od slova dei a dei znamená boh. Deň je teda žiarivý a božský. Žiaden dulaizmus. Žiadna temnota, ako sa nám to snažia nahovoriť rôzne náboženské, či záujmové skupiny.  Uvedomili si to naši “primitívny” predkovia a my, elitní druh 21. storočia máme miesto svetla v mysli noc. A možno táto vedomá noc bola obetou za zdanlivý pokrok, ktorý sme dosiahli. 

Začnime už ráno

Vďaka rannému uvedomeniu si postupne budujeme uvedomenie aj na obed a večer. Postupne sa zladíme natoľko, že čas, ktorý sa nám na začiatku mohol zdať stratený, sa stane radostným a očakávaným momentom všedného dňa. Keď sa budete pozerať na vychádzajúce slnko a pocítite posvätnosť rána, budete si priať, aby sa stratili vaše povinnosti. A vedzte, že podobne silný je aj obraz nočnej hviezdnej oblohy. Zrazu sa stratí túžba po hmotných statkoch, ktorým obetuvávame svoj život. Stratí sa sklamanie, smútok a závisť. Stratí sa aj pohodlné ego. A s tým sa stratí aj vaša potreba byť pevnou súčasťou otrockého zriadenia. A keď sa prirodzene zníži naša spotreba, oslabne aj reťaz, ktorá človeka drží v medziach spotreby a výroby bohatstva. A keď sa toto stane realitou mnohých, svet bude lepším miestom. A možno bude aj rajom, z ktorého sme sa sami vyhnali. A koľko to stojí? Ani nie hodinu vášho času. Tú hodinu, ktorú by ste inak strávili zízaním do pavučín umelého sveta. Všetko máme vo svojich rukách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.