Veles, skotij bog

Dni sú už viditeľne kratšie a rannú krajinu zakrýva jesenný opar, ktorý sa tiahne z hôr až do údolí, kde zakrýva ľudské obydlia. Noci prichádzajú z nenazdania a s nimi aj bytosti oného sveta a mocný ich pastier, Veles. Tak to vo svete Slovanských bohov už veky býva. 

Význam mena Veles sa odvodzuje od koreňa -wel a –uel. Na základe etymológie môžeme Velesa spojiť s videním, pastvinami a lúkou, ktorá predstavuje nielen lúky na pasenie dobytka, ale aj miesto, kde mŕtve duše Slovanov prebývajú.

Veles

Veles a jeho postavenie

Veles bol jedným z najdôležitejších bohov Kyjevskej Rusi, o čom svedčí aj uzatváranie zmlúv a prisahanie na Velesovo meno.

A jestliže něco z toho, co bylo řečeno výše, nedoržíme, já a ti, kteří mi podléhají, ať jsme prokleti našim bohem, v kterého věříme, Perunem a Volosem, skotím bohem a ať zezlátneme jako zlato, a ať sme rozsekáni vlastnou zbraní. (Téra, 2017, s.93)

Veles je  pravdepodobne reprezentantom prvej funkcie bohov, no nemá tak vysoké postavne ako hromovládca, v našom prípade Perún. Velesa môžeme zrovnávať s Odinom, ktorý je tak isto reprezentantom prvej funkcie, no na rozdiel od Velesa je aj vládcom bohov. Velesov najbližší príbuzný je Baltský Velnias.

Veles, strážca bohatstva

Veles, skotij bog, teda boh dobytka je aj jeho ochrancom. Veles chráni dobytok na pastvinách a jedným z jeho atribútov sú preto rohy. V dávnych dobách bol dobytok spájaný z bohastvom a preto je Veles patrónom majetku. Zahliadnuť to môžeme aj v zmluve z roku 971, kedy môžeme za Velesov trest pokladať práve to zožltnutie do zlata.

Veles, básnik a čarodej

Podobne ako Odin a Velnias, je aj Veles patrónom čarodejníkov a básnikov, pretože svet mágie a šamanov je prepojený práve s podsvetím a mŕtvymi dušami predkov. Starí šamani využívali rituálne spevy a básne a preto je Veles spájaný aj s umením básnikov.

Uctievanie Velesa v minulosti, ale aj v súčasnosti

Veles bol dôležitým bohom kultu, nakoľko vládol majetku a podsvetiu. Kult predkov bol jedným z najdôležitejších prvkov Slovanskej archaickej viery a preto bolo uctievanie Velesa hojné. O Velesovej modle toho veľa nevieme a paradoxne sa o nej dozvedáme vďaka zápisku o jeho páde.

Jakmile přišel Vladimír do Kyjeva, přikázal skácet modly, jedny nařídil rozsekat, druhé spálit. Modlu Volose, kterého nazývali skotím bohem, přikázal svrhnout do řeky Počjany.

V súčasnosti má Veles tak isto výsadné postavenie, nakoľko kult predkov ostal zachovaný a zohráva dôležitú úlohu pri obradoch, ale aj v osobnom živote novodobých pohanov. Vďaka spätosti Velesa a podsvetia sa Veles slávi na jeseň a zimu, nakoľko počas zimy je hranica medzi svetmi tenká a mŕtve duše môžu prekĺznuť do sveta živých.

Ako je už na blogu zvykom, rozpovieme si príbeh aj o Velesovi:

Na počiatku, keď pradedo Svarog ukul svet, všade, kam oko dohliadlo, bolo iba nebo a more. Po vodách nekonečného  mora sa túlala loďka a v nej sedel boh hromu a blesku Perún. Jeho brat, boh Vôd Veles, žil v morských hlbinách.

Jedného dňa priplával Veles k loďke a vraví Perúnovi: “Bratku, toľký čas sa už plavíš v tej loďke, túlaš sa bez cieľa. No aj mne sa už zunovalo žiť v podvodnej krajine, s vekom čoraz častejšie znášam vlhkosť. Keby si aspoň nerobil tie búrky…”

“No hej, ale predsa musím mať nejakú zábavku,” bránil sa Perún výčitkám Velesa.

“A čo tak stvoriť niečo stále?” navrhol Veles.

“Čo tým myslíš, braček môj?” nedôverčivo sa pýtal Perún.

“No stvoriť miesto, kde by bolo konečne sucho, miesto, kde by sme si mohli obaja oddýchnuť. Sám to spraviť nevládzem, potrebujem trocha tvojej pomoci.”

“No dobre, pomôžem ti.”

Perún ešte ani nedopovedal, keď tu Veles skočil do vody a ponoril sa až na samé dno, Tam nabral za hrsť piesku a niekoľko zrniečok si skryl do úst. Keď sa vynoril, podal Perúnovi piesok, a ten ho rozhodil po mori. Tak, zázračným spôsobom vznikol ostrov. No ostrov bol veľmi malý, ledva sa naň obaja zmestili. Preto sa bratia dohodli, že budú o ten ostrovček zápasiť.

Chytili sa teda Perún s Velesom za pasy, že sa do vody budú hádzať. No len čo Veles hodil Perúna do mora, zem sa rozšírila. Tam, kde Perún hodil Velesa, vznikli pohoria, keďže mal Veles ešte trochu piesku v ústach.

Perún sa nahneval na brata, že ho takto podviedol a hodil doňho blesk tak silno, že sa Veles pod zem prepadol. Keď sa napokon spod zeme vrátil, povedal Perúnovi: “Ej bratku, tá Zem nám len sváry narobila.”

“Veru, veru,” prisvedčil Perún.

“Dobre teda, ja budem mať kráľovstvo v podzemí, a ty na zemi, a Svarog nech vládne v nebi,” navrhol boh Veles.

Perún s bratom súhlasil, a tak si bohovia rozdelili vládu nad svetom.


Zdroj:

Perun, bůh hromovládce, Michal Téra, Pavel Mervart, 2017, ISBN 978-80-7465-253-0

Bohovia starých slovanov, Peter Weleslaw Kuzmišín, Eugenika, 2015, ISBN 978-80-8100-434-6

Obrázok č.1

Titulný obrázok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.