Čo budem do čerta, žrať?

Čo do čerta, budem žrať? Rozčuľujú sa ľudia pri pive, pri stánku s jedlom a pri pokladni v supermarkete. Niektorí vravia, že koniec sveta prichádza. Ja vravím, že začiatok. 

Keď človek písal o kovide, písal i o tom, že po kovide prídu ďalšie problémy a že je treba sa na ne pripraviť a ak aj nie pripraviť, tak ich aspoň čakať. Keď človek písal o kovide ako o počiatkoch veľkého resetu, mnohí ho odbili zo slovami, že kovid len je. Nie je vraj ani učiteľom, ani trestom, ba ani varovným prstom. Je len niečím, s čím sa čochvíľa popasuje moderná veda a čomu budeme potom tlieskať. Čo z toho, že tlieskame systému, ktorý nás najprv nakazil a potom s veľkou pompou vraj vyliečil. Možno to nepísal, ale určite vo svojich kruhoch vravel to, že ďalší príde hlad. A po ňom nové boje. Mýlil sa. 

Najprv prišla vojna, ktorá je odrazom vojny v nás jednotlivcoch a až teraz k nám prichádza hlad. Indonézia zastavila vývoz palmového oleja, ktorého produkcia musí byť v záujme zemskom aj tak eliminovaná, pretože je dôvodom rúbania pralesov. A výrub pralesov povedie ku katastrofe. Výsledkom je raketový rast cien jedlých olejov. Oheň prilieva aj nešťastná “zelená” lobby Európy, ktorá podporuje biozložku v palivách a tým pádom oleja nie je dostatok. Čo teraz? Čo do čerta budem žrať? 

Vedomým prístupom k telu, duchu a prírode až k hojnosti

Prichádza doba, ktorá nás bude učiť skromnosti. Každý z nás sa jej môže otvoriť a stať sa lepším človekom, pretože je to kód každého z nás. Stačí len zahodiť strach a hnev. Olej stojí päť eur. Ako ho teda použiť? Na vyprážanie hranoliek? Veď sú to práve vyprážané hranolky, ktoré spôsobujú telesné ťažkosti, ktoré často vedú až k smrti. Je to práve vyprážaný rezeň, ktorý v bruchu hnije a vytvára tak priestor pre patogény. Už dávno si človek uvedomil to, že medzi výživou a liekom by nemal byť rozdiel. No mal by byť rozdiel medzi výživou a jedom. V opačnom prípade nastáva neharmónia a prichádzajú choroby, na ktoré veda predpíše lieky a tie lieky jeden orgán vyliečia, no spravidla ten druhý oslabia. Olej nie je nutnosť. Človek olej používa, ale spotreba  je minimálna. Zemiaky nevypráža, ale namočí do oleja jeden zemiak a ním potrie plech, na ktorom zemiaky upečie. Takto mu liter oleja vydrží i pol roka, v závislosti od sezóny. 

Nevypráža ani mäso, pretože ho neje. V dobe plnej vrážd sa rozhodol ísť inou cestou. Nie je to ale jediným dôvodom. Dôvodom je i plytvanie zdrojmi. Až 36% vyprodukovaného jedla sa míňa na chov hospodárskych zvierat. A teraz si predstav, že to skončí. Zo dňa na deň budeš môcť vyjesť viac až o 36% percent. A k tomu všetkého sa zastaví zabíjanie a chov zvierat, ktoré nikdy nevideli Slnko. Len si predstav ako si šalel, keď prišiel lockdown. Niektoré zvieratá majú lockdown celý život a to iba kvôli nenásytnosti ľudu. Nenásytnosti toho ľudu, ktorý počas svojej histórie nikdy nemal mäso ako primárny zdroj obživy. Tento dopyt po mäse nebol vytvorený nikým iným, ako korporáciami bažiacimi po zisku a ich neúnavnou reklamou. Vzájomným prepojením s farmafirmami, technologickými firmami a vládou vytvorili zdanlivú väčšinu, ktorú treba nasledovať na ceste k blahobytu. Výsledkom nie je spoločný blahobyt, ale len roztvárajúce sa nožnice medzi chudobnými a zopár boháčmi sveta. Dali sme sa oklamať, ale dnes je doba odklínania. 

Príroda je hojná, i keď príde vojna

Čo teda jesť? Príroda vie. Príroda to zariadila tak, že v každom okamihu má pre nás presne to, čo si naše telo žiada. Zima je síce dlhá a na jej konci býval vždy hlad, má to svoje plusy. Dnes sa práve hladovka javí ako cesta k nestarnutiu. A je to tiež hladovka, ktorá nám posilní ducha. A je to práve hladovka, ktorá nám ukáže hodnotu sýtosti. Silný duch si cestu nájde vždy. Na jar vychádza prvá zeleň a človeku sa prirodzene žiada zeleň, aby sa očistil od ťažoby zimy. Áno, prirodzená strava zimy v Európe stráca pestrosť, pretože svet nie je ako Maruška, ktorá hľadá v zime jahody. Pre telo je i tento stav prirodzený, pretože telo potom dopredu vie, aké enzýmy bude potrebovať. Niektorí hľadajú zeleň  v morských riasoch, či v medveďom cesnaku. Nie je potrebné chodiť nikam. Máme tu listy púpavy, žihľavy, či ďateliny. Mladý jačmeň. Stačí pomixovať a zdravá bomba je na stole. A týmto sledovaním prírody vieme počas celého roka dávať telu presne to, čo potrebuje a čo od nás na základe vonkajšieho prostredia očakáva. Príroda je hojná, i keď príde vojna.

Nie, hojnosť nám nedodá ešte väčšia intenzita hospodárenia. Možno na rok, dva. No potom príde potopa. Živiny sa minú, pôda ostane mŕtva a jesť budeme len zmes hnojív a hormónov. A nebudeme sa vedieť množiť a to znamená, že smrť si nás nájde aj tak. Riešením je celistvé gazdovanie, ktoré nie že berie ohľad na prírodu, ale ktoré sa ňou priamo riadi. A nenúti ju do ničoho. Iba spolupracuje. 

Bohatý si boh aj ty

Tiež prichádza i doba, kedy sa ukážu pravé hodnoty vecí. Dnes už vieme, že peniaze tú hodnotu nemajú a sú to len zdrapy papierov, či čísla na obrazovke. Platíme svojim životom. Peniaze sú kryté našim životom. Niektorí vymenili svoj život i svoju slobodu za auto. Za to auto o ktoré sa starajú viac o seba. Vyberajú si, aký benzín do neho dajú a to len preto, aby im vydržalo dlhšie. Prečo si teda nevyberajú i palivo pre seba? Ako jedinečnú a v každom čase neopakovateľnú bytosť prepojenú so samotným bohom? Ľudstvo sa nechalo oklamať vlastným mozgom. Hľadá v zemi i na nebi. Hľadá koňa a sedí priamo na ňom. Môžme na Zemi žiť večne. Alebo dokiaľ sa naplnia teórie o tom, že nakoniec ju pohltí Slnko. Nám to ale môže byť jedno, pretože za tieto milióny rokov tu už možno ani nebudeme. Vybrali sme sa cestou naháňačky, no dnes je ideálna doba ukončiť ju. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.