Helovín, sviatok, alebo stroj na peniaze?

Je to taký folklór, ktorý sprevádza každý jeden sviatok. Človek sa už dlhšie pohybuje v skupinách, ktoré sa snažia o hĺbkovejšie prežívanie sviatkov. Helovín je ale presne tým sviatkom, ktorý je najčastejšie vnímaný ako niečo komerčné, ktoré má pramálo spoločného s posvätnou časťou roka. Nielen nad týmto, ale aj nad jeho históriou budem polemizovať v tomto príspevku, ktorý bude v porovnaní s poslednými článkami iný. Bude o trochu subjektívnejší, no stále popretkávaný faktami.

Helovín a jeho vývoj 

Korene Helovínu siahajú k jednému z indoeurópskych národov, konkrétne ku Keltom obývajúcim Bristké ostrovy. Sviatok ale vtedy nebol Helovínom, no menoval sa Samhainom, ktorý bol zároveň posledným dňom leta a prvým dňom zimy, teda išlo o prechodový deň. Rovnako ako u starých Slovanov, či neskorších Slovákov, prechodové dni boli dňami, kedy bola hranica medzi svetmi užšia, preto sa na svet mohli dostať nielen duše predkov, ale aj zlé sily. Pred pôsobením týchto síl mali ľudí ochrániť ohne kladené na kopcoch, no súčasne mali pomôcť mŕtvym dušiam nájsť si cestu k preživším. 

So silnejúcim vplyvom kresťanstva sa začali snahy o zrušenie tohto sviatku, no podobne ako je to u ostatných sviatkov, aj v prípade Helovína sme svedkami toho, že aj napriek všetkým snahám tieto sviatky v istej forme pretrvali. Kvôli tomuto bol sviatok prekrytý sviatkom všetkých svätých, ktorý z 13. mája pápež Gregor III. v 8. storočí presunul práve na prvého novembra. (Popelková, 2014, s.169)

Sviatok všetkých svätých bol v stredovekom Anglicku slávený 31. októbra ako All Hallows a teda sviatok slávený 31. októbra dostal názov All Hallow’s Eve, teda predvečer všetkých svätých. Sviatok sa postupne sekularizoval, pridali sa k nemu aj nadpirodzené strašidelné bytosti, ktoré sa ale neskôr vyvinuli v detské hry. (Popelková, 2014, s.169)

Najväčšia zmena chápania a slávenia Halloweenu prišla v 19. storočí a spojená bola s migráciou Britov do Ameriky. Už na konci 19. storočia bol tento sviatok v Amerike populárnym a v 20. rokoch 20. storočia sa Helovínska ozdoba začala šíriť z domov do verejných priestranstiev. K významovému posunu došlo v prípade masiek, ktoré už nemali pôsobiť odstrašujúco na negatívne sily, ale na iných ľudí, kde išlo svojim spôsobom už o pobavenie. Zmena nastala aj v symbole Helovína, tekvici Jack ‘o Lantern. Žlté tekvice nahradili kvaky, zemiaky či inú zeleninu a bolo to paradoxne kvôli nedostatku financií. (Popelková, 2014, s.169-171)

Postupne sa tento sviatok dostal do Európy a aj na Slovensko, a v roku 2011 ho podľa prieskumu agentúry FOCUS poznalo 81,2% respondentov. Na internete sa často objavovali názory, že Helovín na Slovensku nemáme, no média každým rokom zachytávali jeho rastúcu popularitu. (Popelková, 2014, s.173)

Postupne sa Helovín na Slovensku udomácňoval, dostával sa do rodín a neskôr do škôl, kde sa konali rôzne Helovínske podujatia. Voči Helovínu sa ohradili aj niektoré cirkevné farnosti, čo sa vlastne deje dodnes. 

Helovín a jeho komercia 

Môžeme povedať, že rozšírenie tohto sviatku nastalo vďaka spoločnostiam a podnikateľom, ktorý v Helovíne vidia potenciál na vyplnenie “diery pred Vianocami”. V tomto prípade ale netreba zabúdať na spotrebiteľa, ktorý sa buď na reklamu naláka, alebo nenaláka. Ruka v ruke ale treba povedať, že hoci dospelým sa to môže zdať ako biznis, spúšťačom sú možno práve deti, na ktoré je takmer celý sortiment tovarov zameraný a ktorých schopnosti presviedčania obchodníci dobre poznajú. Ale povedzme si narovinu, nie je trestným činom si zarobiť peniaze, ale ani svoje peniaze minúť. Vždy to tak bolo a bude. 

Ďalším paradoxom je aj to, že jedinec, ktorého trápi táto komercia, je sám jej tvorcom a to vtedy, keď svoje myšlienky podá ďalej. Sám sa podieľa na udržiavaní tejto bubliny, tak ako sa na tom podieľa aj tento článok. 

Komerčne, či nekomerčne? 

Ako to býva zvykom, asi by som to mal zhrnúť, alebo povedať záverečnú múdrosť. Pravdou ale je, že žiadna univerzálna múdrosť v tomto prípade neexistuje. Niekto by povedal, že ho treba zrušiť. Niekto, že ho treba prežiť vedome a bez zbytočnej komercie. No skúste deťom povedať (ak rástli s helovínom), že žiadna tekvica, či helovínsky cukrík nebude. Možno je helovín niečím, čo časom nahradí aj naše sviatky zosnulých. A možno ich len obohatí. Možno zrušenie konzumu pomôže, a možno uškodí. Pestovateľovi tekvíc. Človek nemá vešteckú guľu. Na základe pozorovaní ale predpokladá, že pravda je tak ako stále, niekde medzi tým. 

Použítá literatúra

POPELKOVÁ, Katarína a kolektív: Čo je to sviatok v 21. storočí na Slovensku? Bratislava: Ústav etnológie SAV, 2014. 320 s. Etnologické štúdie, 21. ISBN 978-80-970975-3-0.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *