Dnes je opäť témou romantizovanie a prikrášľovanie si vlastnej histórie. Z časti to bude zapríčinené politicko – spoločenskou situáciou a teda môžem napísať, že tento jav iba kopíruje stav spoločnosti. Zároveň treba povedať, že tento jav nie je novinkou a poukázal na neho už Lubor Niederle, významný český slavista, antropológ a etnológ vo svojom diele
Kategória: Všehochuť
Články na rôzne témy. Či už sú to udalosti zo sveta, alebo zo Slovenska. Nájdete tu odpovede na politické otázky, riešenia globálnych problémov a iné. Samozrejme, je to osobný názor pisateľa, jeho postrehy a nie kolektívne nájdené riešenia.
Čo je zmyslom života? Kam smerujeme? Kto sa pýta? Rozum, duša, či vlk behajúci lesom? Už najväčší myslitelia si kládli tieto otázky. Prišli na niečo? Či je to honba za vetrom? Veda vraví, že týmto myslením sa človek vydelil z prírody. Ale vieme my, či si tieto otázky nekladie aj spomínaný vlk – nik netuší.
Pre indoeurópanov je tradičná určitá deľba spoločnosti na vrstvu kňažskú, bojovnícku a roľnícku. Odrazy tohto delenia nachádzame u všetkých indoeurópskych etník a ich mytológii a slovania netvoria výnimku. Nebolo to tak dávno, čo som takto pre lepšie pochopenie ľudí s odlišným vnímaním publikoval článok, kde som to trochu nasvietil. Dnes sa ale chcem pozrieť na
Prírodné národy sú mýtus. Či? Pravda je niekde medzi a definícia pojmu “prírodný národ” môže mať viacero uhlov pohľadu. Pravda je ale taká, že aj tie národy, ktoré sme považovali za prírodné, nemali problém zrezať strom, ba dokonca i celé hektáre lesov. Spätosť s prírodou znamenala niečo úplne iné, ako je tomu dnes. Sme
V podstate je jedno, či kolovrat je, alebo nie je etnický pohanský symbol. Obe teórie – kolovrat je etnický symbol a kolovrat nie je etnický symbol, v sebe nesú kúsok pravdy, ale aj hodný kus subjektivity, ktorá je hojne prítomná aj v tomto nevedeckom článku. O histórii kolovratu Viera v Kolovrat je silná, často aj
Sú všade – na internetoch, v civile, ba dokonca majú aj svoje organizácie. Reč je zas a znova o vyznávačoch teórie ufoslovnastva, tzv. slovansko – árijských véd. Názov síce pekný a vznešený, len škoda, že tie báchorky, ktoré si vymyslel Alexander Chinevič, alias Páter Dij nemajú spoločné nič ani zo slovanstvom, ani z árijstvom. Na
V dnešných časoch sa k pohanským vieram hlási stále viac a viac duší a mnohé z týchto duší sa musia vysporiadať s náukou a svetopohľadom, ktoré do našej krajiny vryla exotická viera. Je mnoho prípadov, kedy sa konvertovanie na inú vieru udeje len povrchne – kresťanský boh sa nahradí pohanským a je “po roboce”. Preto
Často sa stretávam s bytosťami, ktoré sa pokúšajú, alebo resp. tvrdia o sebe, že uctievajú bohov z rozličných panteónov. Predovštkým je to mix germánskej, keltskej a slovanskej viery. Je takáto cesta ale správna? Ako sa k tomu stavajú bohovia? Cudzia viera očami predkov Je pomerne ťažké stanoviť náladu prevládajúcu v spoločnosti, ktorá tu žila
Je tomu už dlho, čo si všímam narastajúci záujem o slovanské pohanstvo, resp. rodnoverie. Ruka v ruke s týmto nárastom prišli aj rôzne pseudonáuky, ktoré ale nemám v úmysle riešiť v tomto článku. Tentokrát by som sa zameral na zvláštny úkaz – uctievanie pohanskej a púštnej viery súčasne. Pomerne rozšírená schizofrénia, sprevádzaná hláškou “som slovan
Každý, kto sa pohybuje v pohanských kruhoch si už určite všimol nekonečné hádky a doťahovania sa. Jeden si zakladá na historických odevoch, druhý zas nabehne na obrad v maskáčoch. Niekto príde na obrad raz za rok, niekomu je to žalostne málo atď. Výsledkom je to, že pohania sa málokedy na niečom zhodnú a niekedy to