Ako ďalej? Spomienky a výhliadky na ceste Zemislava
Blogujem približne od roku 2015, no od roku 2016 bežím pod doménou Zemislav. Niektorí ste so mnou doteraz, iní ste si našli svoju cestu. A ďalší sa zas pridávajú teraz, keď je blog už zabehnutý. No teraz je blog na ďalšej križovatke svojho života, pretože jeho tvorca, tiež si prešiel križovatkou, ktorá ho nasmerovala na pôvodnú cestu. Aká že bola? No, prírodná. A na tú prírodu nabalilo sa rodné duchovno, rodnoverectvo, jazyčníctvo, či novopohanstvo.
Na tejto duchovnej ceste sa dlho niesol aj blog, keďže prinášal svedectvá o rodných obradoch, či archaickej viere našich predkov. Neskôr k nemu prišiel osobný rozmer, kedy som sa snažil písať aj o zdravom živote, duchovnom pokroku, no pre tieto články akosi nebol priestor a popravde, nebol o ne ani veľký záujem. Keď ma záujem o tradície a staré náboženstvá priniesol na univerzitu, začala sa nová doba aj pre blog. Osobné a duchovné veci ustúpili do úzadia a ja som sa snažil vniesť do blogu akademické rácio a poznanie, ktoré sa mi postupne dostávalo. S tým súvisia aj mnohé žabomyšie vojny, ktoré človek viedol. Z hľadiska čítanosti možno povedať, že to bola epocha, ktorá sa vyplatila najviac a ktorá ma veľmi bavila. Blog si získal stabilných fanúšikov a mnoho ľudí sa neustále vracalo po dávku z dejín. No vzhľadom na nezjavný spoločenský vývoj, aj ľudia venujúci sa dejinám Slovanov akosi “zleniveli” a doba si žiadala už len kratučké články, zväčša pod obrázkami na sociálnej sieti. Hýčkanie, ktoré po čase zhltne samo seba. Pozornosť si dlhý, hĺbkový článok upúta už ťažko. Človeka to trochu aj mrzí. Najmä vtedy, keď si dá na článku záležať a venuje mu zopár hodín, či peňazí na literatúru.
Doba zlomová
Počas prebiehajúceho otupovania zmyslov a rozumu, ktorý prebieha aj navzdory technickému pokroku, prišla morová rana. Možno mala/má byť riešením týchto problémov. Množstvo ľudí našlo lepšiu cestu. A obrovské množstvo sa zas ponorilo do vlny hnevu, konšpiráciami vytvorenej nenávisti a výslednej snahe o návrat do predkovidového (ne)normálu. Starí démoni sa zrazu stali spasiteľmi a prúdy ich uctievačov by sa najradšej vykynožili navzájom. Ktovie, možno by práve toto bol aj najlepší scenár. A možno by práve tento boj v spojení s ranami morovými a zemskými priniesol vytúženú zmenu, ktorá by priniesla dobrý, no hlavne udržateľný život každému, kto by priložil ruku k dielu. A práve touto cestou sa chce uberať blog.
A nielen chce, ale už sa to aj začalo. S omeškaním, no prvé články sú už tu a určite stoja za pozretie, najmä ak máte už všetkej zloby sveta dosť. A mnohé ďalšie prídu. No v súvislosti s nimi je dnešné rozvrhnutie zastaralé a bude musieť prísť k zmenám, ktoré umožnia spojenie slovanského duchovna, udržateľného, lokálnejšieho a zdravého života.
Ako teda ďalej?
Mohol by som to nazvať lifestylovým blogom, no čo by som bol za tradicionalistu, ak by som použil takýto výraz, že? A možno že ho nakoniec aj použijem. V tomto čase ale stále premýšľam nad tým, ako to usporiadať tak, aby bol spokojný každý, pretože nemienim prestať ani v náhľadoch do minulosti, ktoré máte radi vy, ale aj ja. A preto sa v blízkej budúcnosti môže stať, že niektoré veci nenájdete tam, kde bežne sú. A niektoré sa zas môžu stratiť, nachvíľu, či natrvalo. No ak táto prechodná doba prejde, vedzte, že sa môžete tešiť na viacero článkov, ktoré odzrkadlia realitu doby ale posunú sa aj tam, kde sa momentálne nachádzam. Pretože ustrnúť na jednom mieste znamená smrť. Život sa mení, človek dospieva a dozrieva a spolu s ním kráča aj tento blog. Ak ste boli v tom, že ostane večne len žriedlom kníh o slovanstve, mýlili ste sa. To by sme potom neboli na stránke zemislav, ale rodnoverie, či slovanstvo, či niečo iné. Teším sa na vás.
