Oslavy Perúnovho dňa 2019
Sviatok tzv. Na Perúnov deň je sviatkom, na ktorý sa veľmi teším, nakoľko to nie je zraz ezoterikov, mimozemšťanov, bytostí a iných uletených zoskupení, ale stretnutie ľudí, ktorích aj napriek rozličnostiam spája kult Hromovládcu a ktorí sa nehrajú na rôznych guruovcov. Nuž, spoločnosť Perúnovho kruhu je skrátka dobrá.
Putovanie do Kremnických vrchov
Ešte na začiatku oznámim, že tento rok som veľa fotiek nerobil. Ako to vyzerá na obradisku, nájdete v reportáži Perúnov deň 2018. Tentokrát to vyšlo tak, že som putoval do Kremnice osamote, nakoľko ďalší súverci Mokošinho kruhu mali trošku pozmenený plán cesty. Do Kremnice sa vybrali už deň predtým. Cesta vo vlaku bola preto tichšia, no nemám to za zlé, tichom nikdy človek nepokazí nič, o tom vraví aj severský Odin:
“Chytrý a mlčenlivý,
kdo k lidem chodí,
jistě úhoně ujde.” [1]
Cesta z Vrútok do Kremnice ale bola ešte chudobnejšia, nakoľko niekto si vo svojej pomätenej hlavičke zmyslel, že svojim umeleckým výkalom skrášli vozeň Tak bolo okno zastriekané na čierno – výhľady na prírodu sa nekonali. Čert by už tých sprejerov vzal – teda možno by stačili aj zložky dohliadajúce na dodržiavanie zákona.
Medzi súvercami
V Kremnici sme sa konečne zjednotili s Mokošiným kruhom a spoločne sme sa vybrali na miesto konania. Zvítali sme sa a celovíkendové oslavy mohli začať. Dym sa šíril kopcami, pochutiny sa pripravovali na ohni a dokonca z hláv dvoch “Mokošičov” sa zrodila nová receptúra na prípravu kurčaťa (vybavujeme si ochrannú známku) 😀
Velesiáda, obrad a “nájdený stratený syn”
Na druhý deň sa k nám pripojil aj kamarát, veľký to bojovník – síce Velesiádu takmer vyhral, na boj s GPSkom ešte nestačí 😀 Snáď je toto tým impulzom a za rok to bude džipieskový guru. Aby som nevyznel zaujato, ja džípíes zas ovládam, no na Velesiáde som opäť raz nepochodil, nakoľko žreb mi opäť vybral mocného súpera a mýtus výhry Dávida nad Goliášom bol rýchlo zborený. Nuž, bohovia už možno vedia, či mi na druhý rok do tretice pridelia toho istého súpera, ja to zatiaľ netuším.
Po Velesiáde padol vhod guľáš, žiadne “vedží” – to kult hromovládcu nepozná a snáď ani tak skoro nespozná. Nie, nezachránite nič.
Po občerstvení sme sa vybrali na obradisko – oj, ale ak to bude takto pokračovať, myšlienky o jeho zväčšení asi nebudú od veci – niekde stáli ľudia aj v trojrade, ale Slovenov sa zmestí všade veľa. Samotný priebeh obradu ako to už mám vo zvyku nekomentujem, no veľmi sa mi páčilo zapojenie detí, či jeho umelecké skáršlenie v podobe gájd a spevu poľskej súverkyne. Aby som ale nebol len zase jednostranný, obrad mal aj svoje mínusy – ktoré som spomenul aj jednému z obradníkov a napíšem ich aj sem – spomeniem primiešavanie politiky a konkrétne “bratskej vojny” na východe. Tam na jednej, ale i druhej strane bojujú rodnoverci a žiadajú Perúna, aby zvíťazila práve “naša strana” a myslím, že miešať by sme sa do toho svojimi názormi nemali – už vôbec nie obradne – rozhodne Perún. To je k obradu všetko, viac treba zažiť.
EDIT (24.07.2019) Keďže zmienka o politike vyvolala diskusiu, uvedomil som si, že je potreba doplnku. Žrec sa nepripojil na žiadnu stranu boja, jediná vec, na ktorú narážam je samotné zaradenie politickej témy do samotného obradu s čím sa moja apolitická osobnosť nestotožnila.
Po obrade nastalo už tradičné hodovanie. Staré obyčaje vravia, že kto viac zožerie, ten si viac božstvo oslávil. Nie, nie je to žiadne obžerstvo, ako by niekto z v úvode spomenutých šaškární mohol povedať, ale magická predstava nielen pohanských, ale aj našich nedávnych predkov.
Noví ľudia, nové zážitky a cesta domov
Nuž, všetko sa ale raz skončí a tak sa skončili aj oslavy Perúnovho dňa 2019. Sprevádzať nás ale budú spomienky na túto udalosť, ktorá bola jedinečná a jedinečná bude aj nabudúce. Spoznal som opäť nových a zaujímavých ľudí – spomeniem súvercov z českej Rodnej víry, ktorá má k mojmu ponímaniu asi najbližšie a ktorej zástupcov mi bolo cťou spoznať.
Cesta domov bola dlhá, konečne ale múdrejšia a tak si menšou (takmer hipsterskou) kondíciou obdarení súverci trošku kondíciu polepšili – šli sme pešo, chvalabohom.
Postupne sme sa na ceste rozdeľovali a ostal som len ja sám s oblohou, z polovice hviezdnou, na tej druhej doznievala búrka, ktorá sa prehnala krajom. Nuž, kto nie je hipsterom a domov sa pešo nebojí, do civilizácie sa z úniku nevracia pohodlne na kolesách, ale pešo, bez ohľadu na počasie. Potom sa mu príroda odmení svojou tajomnou krásou. Konieckoncov, nakoniec sa o to sám Perún postaral, že som nešiel po najväčšom lejaku, ale svojou strelou omeškal vlak tak, že som šiel nočnou krajinou, kde búrku pripomínali len spadnuté konáriky, cesta plná vody a záblesky bleskov, ale hlavne vôňa vlhkej hliny.
Použitá literatúra
[1]Havamál – Výroky vysokého [online]. [cit. 22.07.2019] Dostupné z: https://runarmal.cz/sagy/starsi-edda/havamal-vyroky-vysokeho/
Mně se naopak slova o bojích na východě líbila – bez ohledu na můj osobní názor na daný konflikt. Už jen z toho důvodu, že nebyla nijak politicky zabarvená, žrec se nepřikláněl ani na jednu stranu, nýbrž volal pouze po ukončení bojů. Pokud jsi toho názoru, že na obou stranách bojují naší rodnověrečtí bratři, pak nerozumím, co se ti právě na volání po míru nelíbilo
Nesouhlasím ani s tím, že bychom se do toho “neměli svými názory míchat” a ani si nemyslím, že názory a tužby, které při obřadu projevujeme můžou někdy zůstat zcela apolitické. Ale to už je druhotné a hodí se spíš k samostatné diskusi na jiném místě.
Nuž, nikomu sa nesnažím brať jeho túžby. Ak by to vyslovil niekto z kruhu, nemám žiadnu námietku. Môj názor je v podstate taký, že žrec by sa k politike miešať nijako nemal (pri obrade) , aj keď je pravdou, že náboženstvo a moc boli prepojené aj v pohanskej epoche.
Viz první odstavec – na volání po míru nevidím nic politického ani žádné vyměšování 🙂
*vměšování, pochopitelně 😀
Čo človek, to názor. Vyjadril som svoj, ty zase svoj. Určite teraz nebudem bojkotovať túto akciu 😀
Pěkný report. Potěšení bylo oboustranné, díky za podnětný rozhovor nahoře na obřadišti a snad někdy brzy zase opět na viděnou!
Politika je prirodzená súčasť života a vojna má konkrétne s hromovládcom toho dosť spoločné. Nevidím v tom žiadny problém.
V čom skôr vidím nedorozumenie je fakt, že niektorí berú posvätné záležitosti ako “akciu”. Obrad nie je akcia, ani zábava a ani víkendová stanovačka.
Áno, vojna má toho z hromovládcom mnoho spoločného. Každopádne z čoho by bojová družina, ktorá v minulosti ucitevala práve Perúna žila, ak by nebola vojna?
Jednoducho bojujú medzi sebou idey, ktoré zjavne nedokážu existovať jedna vedľa druhej. Vyhrá silnejší, to je prírodný zákon. To nič nemení na mojom názore, že obrad nemá nijako narážať na politiku, či s ňou súhlasím, alebo nie. Predpokladám, že v tom nevidíš žiaden problém, ak ti to nevadí. Otázkou by bolo, či by ti to nevadilo, aj keby žrec volal po politike s ktorou nesúhlasíš. A to je dôvod, prečo chcem apolitické obrady. Vyvoláva to len ďalšie napätie, ktoré nikto nechce.
No a nakoniec ak tou “akciou” narážaš na FB blogu, je to len zhoda náhod. Ja som posledný, kto považuje obrad za víkendovú zábavku.
Keďže autor nemal potrebu riešiť priamo na mieste a s konkrétnym žrecom toto svoje nedorozumenie a v článku v podstate ani nevysvetlil o čo ide a nezainteresovaného človeka môže celkom zmiasť, tak sa vyjadrím aj ja. Aj keď kolegovia Ladislav a Stanislav celkom svojimi podnetnými komentármi trošku situáciu ozrejmili.
Pálenie sekery v rámci vojnového konfliktu je akt, ktorý sme si my nevymysleli. Od daného konfliktu na Ukrajine je súčasťou nášho obradu (každý rok je ale iný, tentokrát bol stručnejší) a z veľkej časti bol ešte nápadom nášho bývalého starešinu. Neprikláňame sa na žiadnu stranu, voláme len po ukončení bojov. Toto je akt, ktorého obrady Perúnovi sprevádzali aj v dávnej minulosti. Bol to hromovládny boh, garant prísah a sudca v boji a zároveň ten, kto mohol nejaký nezmyselný kmeňový konflikt ukončiť.
Po všetkých tých rokoch si prvý, ktorému toto vadí a to sme mali už aj ľudí z konkrétnych krajín na obrade. Neviem aký konkrétny problém s tým máš, no ako vravia kolegovia, pre zvyšok osadenstva to význam má (absolvoval som desiatky rozhovorov na danú tému s účastníkmi, ktorý aj prišli a povedali svoje priamo organizátorom). A nejde tu o politiku ako takú. To by sa človek musel na nejakú stranu pridať. Treba rozlišovať pojmy a dojmy. Ale svoj názor každopádne mať môžeš. No u nás sme zvyknutí, že človek čo na srdci, to na jazyku (a nie dohadovanie sa na internete za chrbtom). Ohnivý temperament Perúna to jednoducho obsahuje. No môžeš aj počítať s tým, že sa to bude opakovať (samotný akt) a tak zváž, či ti to bude stáť za opätovnú návštevu. Samozrejme si vítaný, ako každý 🙂
Sláva Perunu!
Raslavien, Perúnov kruh
Vyjadrenie toho názoru vôbec nebolo myslené ako ohováranie za chrbtom, s tým už asi neurobím nič. Priamo po obrade som to riešiť nechcel, nakoľko viem, že by to atmosféru len a len otrávilo (pohanské diskusie sú žiaľ už raz také) a neskôr som na to zabudol a spomenul si až na ceste domov – kedy som to povedal Vlastimilovi ako jednému z obradníkov v nádeji, že sa to k ostatným obradníkom nejak dostane.
A keďže vidím, že tento môj názor vyvoláva rozpory, vysvetlím opäť v komentárí. V skratke mi ide iba o to, že ja som pomerne apolitická a zároveň skeptická osoba, ktorá si aj apolitické obrady predstavuje. Nikdy nevieš, aký mix osôb na obrad príde a ak by tam prišli osoby napr. z oboch strán frontu, dajme tomu tvrdohlavé a nepríjmajúce nič len výhru, takýto akt by mohol by mohol priniesť len zbytočné napätie. Vôbec netvrdím, že v minulosti boli obrady apolitické a nespochybňujem Perúnovu úlohu v boji.
Možno je vyjadrenie tohoto názoru trošku nešťastné, určite to nevnímam ako niečo extrémne zlé a konečný dojem z “akcie” je pozitívny. Nečakám teraz, že sa kvôli mne teraz zmení charakter Perúnovho kruhu, išlo len o napísanie myšlienky, nad ktorou ste sa konieckoncov už vlastne zamysleli. Dúfam, že som trošku ozrejmil moje myšlienkové pochody pre teba i pre ostatných čitateľov.
Tak isto som pre objasnenie pridal aj EDIT priamo do článku, aby bolo jasnejšie ako to prebehlo a v čom nedorozumenie spočívalo.
Nikdy nevíš, jaký mix lidí ti na obřady přijde a co může vyvolat zbytečné napětí… To máš sice pravdu, ale to by se to dalo přenést i na ostatní témata, nejen na politiku – občas je potřeba říznout do živého, jinak skončíme u neosobních obřadů plných plytkých řečí 🙂