Utgard 2019 – festival histórie, i opekania ľudských koží
Opäť k nám zavítalo leto a s ním aj množstvo zaujímavých akcií. Jednou z nich je aj festival oživenej histórie Utgard, na ktorý sa mi po minulých neúspešných plánoch podarilo prísť a tak som sa rozhodol, že opäť obohatím svoje stránky o novú reportáž.
Keď “drevorubači” ešte spia
Nuž, ako to býva zvykom, ak Zemislav niekam vyráža, budík mu zvoní ešte pred pred prvými paprskami Slnka. Tentokrát mi digitálny kohút kikiríkal o 3.14 ráno, čo je mimochodom čas, kedy si ešte bradatí sekerokaziči sladko spinkajú. Ale nechajme túto komunitku a poďme k veci.
Cesta bola pomerne dlhá, aj prestávky medzi spojmi a tak som stihol degustovať ešte Ružomberské výčapy a veru bol pre inostranca problém, nájsť nejaký ten výčap otvorený.
Slnko, nápoje bohov a rinčanie mečov
Nuž, asi každý zúčastnený človek musel bojovať. Niekto z (ne)priateľským zoskupením, niekto zo Slnkom a niekto aj oboje. Ja som bol našťastie len civilný účastník a tak sa môj mozog pariť v helme nemusel. Takmer hneď po príchode do archeoparku sa začal odohrávať turnaj jednotlivcov, no to, na čo sa najviac tešil asi každý, bola veľká bitka 400 mužov, počas ktorej sa bojové pokriky miesili s rinčaním zbraní.
Ešte pred bitkou ale prebehla veštba s koňom na spôsob doloženého veštenia z Arkony. Kôň prekračoval kopije a bohovia poodhalili výsledok bitky – a ak ma spečený rozum neklame, predpoveď sa nakoniec stala pravdivou. Po bitke prišiel oddych pre každého – Slnko pomaly poľavovalo vo svojom pálení a nasledovali ušiam lahodiace koncerty šikovných kapiel ako Strigôň, či Stary Olsa. Kto chcel si aj zatancoval, niekto dal prednosť počúvaniu a popíjaniu darov bohov – piva, medoviny a rôznych iných pochúťok. Nedá sa nespomenúť aj ohňovú šou, ktorá sa niesla v mystickej atmosfére.
Opekačka sa vydarila
Trvalo hodnú chvíľu, kým rozpálený slnečný kotúč zašiel za horu, no veľmi krátko trvalo, kým opäť vyšiel. Len čo ranné slnko vyšlo spoza horizontu, oprelo sa do prístrešku a po chvíli nás z neho aj vyhnalo.
Tváre štípali, ba objavili sa aj zaujímavé vzory. Nechcel som tomu veriť, ale až po príchode domov som v zrkadle zistil, že je to pravda – opálený som podľa okuliarov. Nedeľný deň sa ale už niesol v trošku unavenej atmosfére, nakoľko slnko unavilo nielen šermiarov, ale i návštevníkov a tak som čas odchodu s radosťou privítal, i keď čakanie na meškajúci vlak už pomenej, no nakoniec všetko dobre dopadlo a domov som sa dostal, síce nie pohodlne ako drevorubač bez sekery, ale dostal.
Večer sa dostavilo aj ochladenie, sprcha a tak som mohol sumarizovať túto zaujímavú akciu. Okrem zážitkov s pohľadu na boj, či koncertov kapiel si odnášam aj nové známosti, za ktoré som vďačný. Určite vám Utgard do budúcna odporúčam.
Fotografický materiál
Fotografie som čerpal z albumov týchto fotografov, po kliknutí nájdete mnoho krásnych fotiek
Andrej Slavik Exposure
David Zabadal
Martin Sprušanský
