Chaos a “řád” v slovanskej tradícii a mýtus prírodného náboženstva

V nasledujúcom článku sa pozriem na problematiku vnímania prírody u Slovanov. Hlavnou motiváciou k napísaniu tohto článku je skutočnosť, že dodnes prevláda romantické ponímanie prírodného náboženstva nielen u slovanov, ale celkovo. Nosným argumentom bude súboj Chaosu a Poriadku, tj. rádu a teória tzv. hierofanií a teofanií Mirceu Eliadeho.

Posvätná príroda v zmysle pôsobenia nadprirodzena

V dnešnej dobe sa mnoho ľudí (pohanov) stotožňuje s názorom, že naši predkovia vnímali prírodu ako niečo posvätné samo o sebe. Opak sa ale zdá byť pravdou, nakoľko sa k prírode ako k určitému tabu pristupovalo len na vyhradených miestach ako napr. svätoháje, posvätné stromy, či studne. Do ostatnej krajiny človek zasahoval rovnako, ako to robíme dnes my. Rozdiel je len v technických možnostiach, ktoré mali vtedajší ľudia. 

Uznávaný religionista Mircea Eliade vypracoval teóriu manifestácie svätosti, tzv. hierofaniu a teofaniu, ako zjavenie božie. 

“…některé kameny se stávají posvátnymi proto, že se do nich vtělily duše mrtvých (“predků”), že vyjevují nebo představují určitou posvátnou sílu, božstvo, nebo že poblíž nich byla uzavřena slávnostní smlouva nebo tam došlo k náboženské události apod. Ale řada jiných kamenů nabýva magicko-náboženské povahy skrze hierofanii nebo kratofanii zprostředkovanou, tj. skrze symboliku, která jim dodáva magického nebo náboženského významu. Kámen, na němž spal Jákob a odkud ve snu viděl řebřík s anděly, se stal posvátnym jen proto, že byl znakem hierofanie. Avšak jiné betely nebo omfaloi jsou posvátne proto, že se nacházejí ve “Středu světa” , a tedy ve styčném bodu tří kosmických oblastí.” (Eliade, 2004, s.425)

Už len voľne dodám, že podobné to je aj s posvätným stromom, ktorý nie je posvätný preto, lebo je strom, ale preto, že je spojovníkom všetkých svetov a vďaka tomu komunikačným nástrojom medzi svetmi. Paromovo drevo nie je posvätné preto, že je to drevo, ale preto, že zažilo prejav božstva v podobe zásahu bleskom. 

Pohanstvo samo o sebe je veľmi často mylne považované za prírodnú vieru, ktorá nedovoľuje “drancovanie prírody”. Za prírodné národy par excellance sa často považuje pôvodné obyvateľstvo Ameriky, ktoré na mnohých miestach vymazalo z mapy obrovské územia lesov pre svoju potrebu. Ak by som ale mal uviesť príklad podobného správania u národov indoeuróspkej vetvy, spomeniem vikingov. To, že dnes je Island takmer nezalesnený, spôsobili práve vikingovia, ktorých náboženstvo, dnes rozšírené ako asatrú je tiež považované za prírode blízku vieru. 

Kultúrna krajina ako krajina poriadku vs. divočina ako chaos

Ak sa pozrieme do nedávnej histórie, tak z ľudovej kultúry vieme, že prevládalo myslenie, ktoré pokladalo domovskú dedinu a teda kultúrnu krajinu za krajinu dobrých síl a miesto za hranicou dediny už bolo miestom pôsobenia zlých, démonických síl. Za takúto hranicu je v ľudovej slovesnosti považované miesto, odkiaľ už počuť zvony domovského kostola. Za zmienku stoja aj krížne cesty, ktorým sa prisudzoval magický význam spojený s predstavou o hraniciach svetov (https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/krizne-cesty/).

Tieto zlé démonické sily by sme mohli považovať za sily rozvracajúce poriadok stanovený bohmi a spoločnosťou, teda za nebezpečné sily predstavujúce chaos. Nespútaná príroda a pralesy tak v opozícii k dedine a kultúrnej krajine znamenajú stav vesmíru pred jeho usporiadaním bohmi a teda za stav pokúšajúci sa o narušenie rovnováhy. Snaha o porazenie chaosu a jeho premena na poriadok je teda na mieste.
O opodstatnenosti tejto teórie svedčia aj najnovšie teórie o význame tzv. Perunovej sekery, ktorá mohla byť použitá ako obeť votívneho charakteru pri zakladaní sídla. Táto obeť sekery mohla symbolizovať nastolenie poriadku v krajine. Tento fenomén je známy nielen z územia slovanov, ale aj z iných častí Európy. (http://sagy.vikingove.cz/possible-function-of-the-perun-axes/).

Povahe kultivovania krajiny a jej premeny od chaosu ku kozmu sa opäť venuje Eliade, ktorý na základe mýtov o strede sveta a zvyku budovať mestá ako obraz oblohy vraví: “Jestliže akt Stvoření uskutečňuje přechod od od nezjeveného k zjevenému, nebo v kosmologickém pojetí od Chaosu ke Kosmu, jestliže stvoření v celé své šíři začíná ve “středu”; jestliže tedy všechni formy bytí, od bezduchého k živému, se mohou uskutečniť jedině ve svatém prostředí par excellance – pak se nám skvěle objasní symbolika svatých měst  (“středu světa”), geometrické teorie, které hrají důležitou úlohu při zakládaní měst, a koncepce, které jsou podkladem obřadu pripomínajícich jejich stavbu. (Eliade, 1993 ,s.19)

Hora Říp, praotec Čech v zmysle boja Chaosu a poriadku

Ak sa pozrieme na zakladanie usadlostí u slovanov, zistíme, že takmer vždy obsahuje symboliku pretvorenia chaosu na kozmos, v slovanskom jazyku Všehomír, príp. Mir.

“Tu vojvoda Čech ukázal na Vysokou horu, jež se před nim modrala nad šírým, rovinatým krajem, a děl: ‘Podejdmě pod tuto horu, tam dětem, skotu odpočineme.’

Došli a položili sa na úpatí hory, jež slove Říp.” (Jirásek, 1961, s.12)

Takto opisuje Alois Jirásek vo svojich povestiach príchod praotca Čecha do “zasľúbenej zeme”. Hora Říp bola dominantou celého kraja a ako taká mohla symbolizovať stred sveta a teda aj stred stvorenia, pretvorenia chaosu v “řád”. Táto hora je preto posvätnou a preto sa na nej konal aj rituál, ktorý je taktiež opísaný v povestiach. Samotnú posvätnosť hory podčiarklo aj vybudovanie rotundy svätého Juraja.  

Sv. Juraj v boji proti chaosu a stopy Perúna

Svätý Juraj je často zobrazovaný s kopijou v ruke, ktorou prebodáva draka. Tento súboj hrdinu s drakom je častou súčasťou ľudovej slovesnosti nielen u slovanov. Svätý Juraj údajne zabil draka, ktorý si od obyvateľov žiadal krvavé obety. Svätý Juraj sa ale pred výpravou zaviazal, že zabije draka len v prípade, že ľud príjme kresťanstvo. Juraj nakoniec draka zabil a krajina sa dala pokrstiť. Predpokladá sa, že legenda odkazuje na mytologický príbeh boja chaosu a rádu, poriadku. Tento súboj je v ruských zdrojoch pripisovaný Perúnovi.

V tomto poslednom prípade ale nemusí ísť nutne o boj chaosu a rád tj. poriadku, ale o súboj bojovníckej a magickej sféry vplyvu, ktoré sú tradičné u Indoeurópanov. Tór bojuje s Odinom v germánskej mytológii, Indra a Varuna v indických textoch a Perún a Zmaj v mytologických rozprávaniach slovanov. Podľa niektorých štúdii v slovanských textoch je viditeľný odkaz na súboj Perúna a Velesa, ktorý prežil v synkretickej podobe. 

Záver

V článku bola naznačená teória vnímania prírody u slovanov na základe mýtov súboja Chaosu a Poriadku a kultivovania divokej krajiny ako reprezentanta chaosu v pozemskom svete. Na základe týchto predpokladám, že vzťah človeka k prírode vyzeral inak, než nám to ukazujú romantické teórie, ktoré sú v obľube dodnes.

Použitá literatúra
ELIADE, Mircea. 2004. Pojednání o dějinách náboženství, Praha : Argo, 2004, ISBN 80-7203-589-4
ELIADE, Mircea. 1993. Mýtus o věčném návratu,  Praha : OIKOYMENH, 1993, ISBN 80-85241-51-X
JIRÁSEK, Alois. 1961. Staré pověsti České, Bratislava : Mladé Letá, 1961
TÉRA, Michal. 2017. Perun, bůh Hromovládce, Červený kostelec : Pavel Mervart, 2017, ISBN 978-80-7245-253-0
VLASATÝ, Tomáš. Projekt Forlǫg: Possible functions of the “Peruns axes [online]. [cit. 2019-08-04]. Dostupné z: http://sagy.vikingove.cz/possible-function-of-the-perun-axes/
Krížne cesty. In. ludovakultura.sk [online]. Dostupné z https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/krizne-cesty/. cit. [2019-08-04]
Kallo Juraj. Svätý Juraj – kresťan bojujúci s drakom. In. historyweb.dennikn.sk [online]. Dostupné z https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/svaty-juraj-krestan-bojujuci-s-drakom cit. [2019-08-04]

Ilustrácia: Azraelangelo

3 thoughts on “Chaos a “řád” v slovanskej tradícii a mýtus prírodného náboženstva

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *