Jazda apokalypsy nás nemusí zničiť
Vírus, vojna, sucho. Traja jazdci apokalypsy, o ktorých hovorím už dlhší čas. Kým niektorí videli v kovide plán zotročenia, iní zas bežný vírus, človek videl jeho poslanie. Zem si berie to, čo jej patrí, no zároveň nám dáva na výber. Všetci títo jazdci nás môžu zničiť. No môžu nás aj naučiť prežiť a obnoviť svet tak, aby fungoval naveky. Pre niekoho sú apokalyptické oba výsledky. Kým niektorí nám ponúknu high-end turbo geek vychytávky, iní zas ponúknu poriadok za cenu poslušnosti. Ďalší zas, že treba žiť ako doteraz, lebo je to útok na slobodu. Nie na vašu slobodu. Na ich slobodu nechutne bohatnúť. Kým technické vychytávky niečo síce poriešia, iné problémy zas vytvoria, vodcovia sľubujúci poriadok vám zoberú aj posledný kúsok vašej slobody. Oba tieto riešenia pochádzajú zo samotného problému. Je to práve technika a blahobyt, ktorá prehlbuje prírodnú krízu a sú to mocní a ich záujmy, ktoré spotrebúvajú všetky zdroje pre seba a prostredníctvom nás ľudí. Nás ľudí oblbnutých reklamou, filmami, hviezdičkami. Áno, reklama vytvára pocit nedostatku a pocit nedostatku vedie k spotrebe, ktorá ničí našu Zem. A spotrebiteľmi sme všetci. Niekto viac, niekto menej. Jedno je isté – v spokojnej spoločnosti nie je potrebné meniť nič. A preto sú dodnes mnohé kmene na úrovni doby kamennej a šťastní. A preto sme my na úrovni sci-fi a nešťastní. Navyše z roztrhnutým vrecom problémov. Ako von z tejto krútňavy?
Skloňme sa spolu k Zemi
Nedávno bol človek vyzvaný, aby sa modlil k bohu o dážď. Človek odmietol, pretože nebol to boh, ktorý doviedol prírodu do tohto stavu. A človek vie, že aj to sucho je boží dar. Dar, ktorý nás má učiť. No dar, ktorý náš môže i zničiť. Dnešný človek si vodu nezaslúži, pretože si ju nevie vážiť. A práve toto sucho, práve ten nedostatok nás donúti pohnúť sa ďalej. Vyvinúť sa. Možno aj krokom späť. Vývin nemusí ísť len dopredu, k rastu. Všetko v prírode má svoju krivku a rovnako aj ľudská civilizácia. Je sedem miliárd ľudí vrcholom? Sú všetky tieto deje predzvesťou toho, že sa krivka musí zvrátiť. Zmeňme sa. A potom príde aj voda. Riešenie je v nás. Je v našej DNA, je v našich mozgoch, ktoré sa nezmenili od doby kamennej aj napriek tomu, ako veľmi ich zahlcujeme. Riešenie nie je v okamihu ilúzie technickej vymoženosti, ale je v Zemi a v srdci. A možno je aj v návrate k historickým metódam. Nemusíme prevziať všetky. No tie dobré na nás čakajú a budú musieť byť znovuzrodené. Je to možno kruté, no práve tieto jednoduché techniky šli akosi podľa dôb a vlastností Zeme.
Mám za to, že na vine je megalomanské hospodárstvo a falošný boh nekonečného ekonomického rastu. Kým pred rokmi roľníci vítali modernú techniku, lebo im uľahčí život, dnes ju musíme poslať do šrotu, pretože nám život vezme. Pre veľké traktory je jednoducho neefektívne udržiavať medze, mokrade a teda miesta, ktoré držia vodu. Sú to veľké traktory, ktoré driapu tvár našej matky tak, ako to nedokázali pluhy od času, v ktorých boli vyvinuté. Stačilo im tak málo na to, aby spôsobili obrovskú spúšť. Kvôli našej nadmernej spotrebe ustupujú do úzadia lesy a kríky, ktoré držia vodu a vlahu a tým sa starajú o dostatočnú mrakotvorbu. Riešenie je nie v ešte väčšej technike, nie vo väčšej efektivite, nie v paradajkách vypestovaných v chemickom koktejly, vďaka ktorému stratíme schopnosť plodiť. Riešenie je v rozdrobení veľkých polí, v zaradení malých gazdov do systému a v následnom zadržaní vody. Ale hlavne je v zmene myslenia ľudí. V ich ponímaní blahobytu, dostatku a spokojnosti. Riešenie je v rozviazaní starej spoločenskej zmluvy a ich zákonoch, ktoré nám berú našu slobodu, naše deti a život v podobe, v akej bol stvorený.
Nová zmluva, nový život
Nie, nepotrebujeme školský systém, v ktorom nás učia ako byť poslušným kolečkom v obrovskom štátnom kolose. Nie, nepotrebujeme školský systém, ktorý je povinný a bezplatný pre každého len preto, že z neho výjdu zaručene zdeptaní ľudia, ktorí investíciu štátu zaplatia zostatkovým životom. Nie, nepotrebujeme pracovať vo fabrikách, ktoré profitujú na ničení planéty. Nie, nepotrebujeme lieky, ktoré sú náplasťou na choroby, ktoré vytvoril ich samotný predavač. Nie, nepotrebujeme od reality odtrhnutých kráľov, ktorí okrem toho ako zbohatnúť na iných vedia kulové.
Potrebujeme slobodný systém, kde každý robí len toľko, aby v šťastí prežil svoj život. Kde deti robia to, čo ich baví a nie to, čo im prikáže tajtrlík v obleku. Kde nikto neopláca svoje detské traumy. Kde každá činnosť je vykonávaná z ľahkosťou a nadšením, pretože je poslaním. Nejak tak to fungovalo v kmeňových spoločenstvách, ktoré žili v dobe kamennej až dovtedy, čo u nich biely človek nevytvoril pocit nedostatku. Sme jediný tvor, ktorý pracuje, aj keď má už všetko porobené. Sme jediný druh, ktorý pije a je, aj keď nie je smädný a hladný. Len si pomyslite na takú mačku. Nažerie sa a spí. Je šťastná, pretože nemusí 8 hodín denne chytať myši, aby bola obézna a potom na to ešte zomrela. Nemusí ťažiť rudy, aby chytala myši v Afrike, keď má svoje myšky doma. Nemusíme ani my jesť dovážané mangá, keď máme záhrady plné chutných jabloní.
Predstavme si spoločnosť, kde človek robí len toľko, koľko musí na zabezpečenie stravy a tepla. Ostatný čas trávi s rodinou, detmi, alebo sa venuje rozvíjaniu svojich daností. Alebo len tak leňoší. Podobne žili aj niektoré indiánske kmene, ktorých moreplavci označili za lenivých, pretože pol dňa len tak preležia. No zároveň keď sa do niečoho pustia, robia to z nevídaným nadšením. Tisíce rokov na jednakej úrovni. Keby planéta patrila len im, môžu na nej žiť miliardy rokov, až pokiaľ slnko nevyhasne. Lenže planéta patrí bielej civilizácii, ktoré “potrebuje” na svoj život mnohé a keď už jej je jasné, že jedna planéta nestačí, sníva o iných. A mnohé zdroje sa výpálili len tak, aby sme si prdli mimo atmosféru. Nevadí, že z nich mohol byť spoločný blahobyt. Možno to raz pochopíme. To raz je teraz.
Apokalypsa v praxi a ako ju prežiť
Spôsob prežitia sa môže stať liekom na celý problém. Prídu mnohí a všetci budú tvrdiť, že len ich jediná pravda spasí svet. Vraj máme znižovať emisie a nič meniť nemusíme. Vraj nemáme jesť mäso a nič meniť nemusíme. Vraj máme postaviť hrádze, zadržať vodu a nič nemusíme meniť. Vraj nemusíme meniť nič, lebo je to výmysel záhadnách bytostí. Čo spája tieto riešenia? Ego. Neschopnosť otvoriť oči a pozrieť sa za hranice svojho oboru. Neschopnosť pozriet sa na seba a na to, ako sme samých seba oklamali. Nie, znižovanie emisií z výfuku nám nepomôže, pokiaľ rozbijeme kvôli polovodičom pol “tretieho sveta”. Nie, neboli sme stvorení, aby sme jedli len mangá a tropické ovocia z druhej strany sveta. Nie, hrádze nebudú stačiť, kým sa bude hospodáriť tak, ako doteraz. Nie, nerobiť nič nás tiež nezachráni. Lebo sa zadusíme emisiami, ropa nám aj tak dojde a počet kráv sa obmedziť musí, pretože je šialenstvo zvážať vodu a zrno do megafariem, ktoré produkujú choré mäso a tisíce nešťastných bytostí. Riešenie musí byť celistvé, musí zahŕňať všetko. No najmä musí prameniť z nášho uskromnenia.
Latrína do každej domácnosti
Aby neboli nedoplatky za vodu málo, máme to u sucho, čo ešte viac zvyšuje hodnotu vody. Tej istej vody, pomocou ktorej splachujeme naše výtrusy do sveta. A ptoom babky povedia v telke, že ešte nikdy tak nebolo. Oj, vážne až tak? Kedysi boli len latríny, ešte predtým sa kde tu pohnojila zem. Dnes sa meria kvalita života latrínou a medzinárodné spolky spievajúce o potrebe ochrany klímy si zase raz protirečia. V krajinách Afriky vyrábajú z ľudských výkalov brikety. Bezpečné palivo na varenie, či ohrev. No v Európe? Ľudia si do záchoda dajú ventilátor a sprej, len aby necítili svoju vlastnú prirodzenosť. No potom tí istí plačú, keď nebudú môcť mať v byte 25 stupňov, ale len zdravých 19. Zaslúžime si byť kráľmi Zeme?
Tepy a tužby
Nie, aj bez vojny by nám ten plyn raz došiel a boli by sme nepripravený. Je to naša vlastnosť mať klapky na očiach. Mnoho rokov človek počúva o tom, že ideálna teplota na spánok je 19 stupňov a menej. Posledné roky je to skôr menej. No všetci majú v domoch viac. Nikdy počas existencie človeka nebolo jeho telo nastavené na konštantnú nočnú teplotu. Telo čaká na to, že nad ránom príde chlad, že bude musieť tepať viac. Sú to milióny rokov zapísaných v DNA, ktoré za 100 rokov blahobytu neprepíšeme. Čo sme našim komfortom dosiahli? Zanesené cievy, mŕtvice a choroby živočíšneho druhu, ktorý je dizajnovaný tak, aby bol po väčšinu svojho života na hranici nesmrteľnosti.
Riešením je otužovanie. Nemusíte chodiť v zime do jazier, ani sa váľať v snehu. Skúste si teraz v lete nepustiť ani kvapku teplej vody. Vaše telo to v týchto horúčavách uvíta. Ani nebudete vedieť, a budete na studenú sprchu zvyknutí. Vydržíte aj v zime. Ušetríte na ohreve vody a na ohreve domácnosti. Ušetríte i zemské zdroje. Priamo i nepriamo. Nepriamo napríklad tým, že nebudete potrebovať toľko oblečenie, či chemické lieky proti nachladnutiu.
Jednoduchá (bezmäsitá) strava
Riešením je aj jednoduchosť na tanieri. Nie, pre tentokrát nebudem tlačiť len bezmäsitú stravu. Pasienok je prirodzenou súčasťou prírody a náš tráviaci systém dokáže spracovať aj mäso. No vedzte, že na veľkofarmách a veľkovýkrmniach nie je prirodzené nič. Existencia týchto zvierat je utrpenie, ich následna konzumácia je porovnateľná so samovraždou a matka Zem len tak trpí. Riešením nie je ani odmietanie nezávadného, pastvinového mäsa, no zároveň obľuba exotických plodov plných chémie. A ak aj nie chémie, tak emisií využitých na ich prepravu.
Riešením je skromná, no pestrá, vedomá strava. Jej súčasťou môže byť i mäso. Problémom nie sú ani obilniny, pokiaľ nie sú pomleté na prach. Našim predkom sa šľachta smiala, že žerú otruby a múka im praská pod zubami. No ich črevá boli na rozdiel od čriev šľachty zdravé. Dnes je to opačne. Obyčajný ľud slepo žerie jemnú mletú múku a nedá na ňu dopustiť. Niekdajšie problémy šľachty nabrali masové rozmery a ceny celozrnnej múky prevyšujú ceny múky vymieľanej. Je to záhada, ako môže kratší proces mletia znamenať vyššiu cenu.
No a ako by mohla vyzerať taká zdravá a prírode blízka strava? Raňajky nech sú tvorené celozrnnou ovsenou kašou s mliekom. Netreba ju ani sladiť, je sladká sama o sebe, no ak predsa, úlohu splní i banán. Pomerne dostupná surovina. Málokto z dnešnej spoločnosti potrebuje desiatu. Je to zbytočný výdavok, ktorý zbytočne zahlcuje očistný systém tela a tak sa presunieme k výdatným možnostiam obedu. Stačí ak zmiešate ryžu, paradajkový pretlak a šošovicu a vznikne vám komplexné jedlo, po ktorom môžete rúbať aj drevo. No a keďže väčšina už vraj pracuje pokojne spoza stola, potom vám to stačí až úplne. K večeri môžete menu opakovať v menšej gramáži, alebo si dať napríklad vajíčka. Obsahujú množstvo telu prospešných látok a vitamínov a kolujú o nich mnohé mýty. Pokiaľ si k nim dáte obilninovú prílohu, ušetríte na vajíčkach, no stále máte komplexné jedlo, ktoré vyživí vaše telo do hĺbky. Ideálnym pokrmom po večeri sú produkty mliečneho kvasenia, napríklad kefír, či kyslá kapusta. Stačí málo a vaše trávenie bude šliapať ako hodinky.
Rafinované cukry a sladkosti vaše telo nepotrebuje, ušetríte na tom tisíce. Priamo pri nákupoch, nepriamo zdravím.
Zdajú sa Vám 3+1 chod málo? Vedzte, že vaše telo má najlepšiu imunitnú odpoveď práve vtedy, keď sa pravidelne striedajú obdobia hladu a sýtosti.
Skromnosť a lokálnosť
Ak máte rodinný dom, viete svojmu rozpočtu a zemi pomôcť tým, že si ekologicky dopestujete zeleninu a ovocie. Staré odrody jabloní netreba ani len udržiavať a vždy prinesú množstvo jabĺk. Nevyrovná sa i žiaden šumivý C, ktorého je síce v tablete 800%, no bez ostatných zložiek ho vycikáte. Ak nemáte možnosť nič si dopestovať, skúste podporiť ľudí, ktorí túto možnosť majú, no aj napriek tomu nedokážu dôstojne požiť. Vrátia vám to mnohokrát už oni sami.
S lokálnosťou súvisí i cestovanie, modla dnešného veku. Je načase na plno povedať cenu tohto módneho trendu. Človek nemusí vidieť celý svet, no aj tak je plný. Pretože každý kúsok Zeme je čiastkou celej Zeme a celá Zem je nádherná v každom svojom kúte a každom okamihu. Kto toto necíti, mal by sa v prvom rade pozrieť do svojho vnútra a hľadať problém tam. Pretože aj človek je súčasťou Zeme a aj človek v sebe má všetko. Ušliapané, v okovách, zničené, zahlušené. No je to tam a čaká na teba, až to otvoríš.
Utópia?
Vraj sú moje myšlienku utópiou, ktorá nie je vykonateľná.
Zákony štátu sú piliš kostanané a mocné na to, aby boli zlomené. Mašinérie korporácie príliš mazané na to, aby sa zadreli. Ľudia príliš pohodlní na to, než aby si odopreli niečo z komfortu. A predsa to škrípe, keď príde baktéria, ktorú ani nevidno. A predsa to škrípe, keď nepadne kvapka vody. Dnes tu voči systému stojí matka Zem. 5 976 sextillion ton živej masy, voči zopár ročnej ilúzii, ktorú sme si vybudovali.
Postavme sa na správnu stranu. Ja som na misii. Nezhadzujem vinu na politikov, na autá, na emisie. Ani netvrdím, že záchrana Zeme to je len tak. Tí, ktorí tak tvrdia, sú zväčša podvodníci vezúci sa na vlne, ako som písal už v roku 2020. Stačí si pozrieť ich životy, odevy, cestovania. Kde je tam zelenosť? Nie som fancy, nemám klapky, ani ružové okuliare. Neprišiel som vám hovoriť nepravdy o tom, ako nemusíme urobiť vôbec nič, iba bude stačiť zakrúžkovať správne mená, ktoré to urobia za vás. Ja už som na misii, pridaj sa i ty!
