Koleso sa točiť musí

Každý má vo svojom živote obdobie nadšenia, inak to nie je ani s pohanstvom. Aj ja som si prešiel tým obdobím – hlava bola zaplenená tým, aké svätyne postavím, koľko pohanov do občiny prinesiem a ako raz založím “pohanskú cirkev”. Dnes je táto doba dávno preč, prečo to teda píšem? Nuž, zhodou okolností som konfrontovaný s podobnou snahou. Pocítil som potrebu povedať niečo, čo je mnohonásobne lepšie, než skostnatená cirkevná organizácia.

Občina, komunita – cesta necesta

Dnes je tradícia taká, že rodnoverci sa schádzajú a kumulujú v občinách, ktoré by sme mali považovať skôr za náboženské obce, než obce ako také. Mnoho pohanov vidí cestu práve cestu v komunitách tohto typu, no ako ukázala realita, každá náboženská obec bola viac menej pohltená časom. Nebudem menovať, no predsa ich je viacero. 

Problém nie je v ničom inom, než v samotnom nepochopení významu občina. Občinou sa nazývajú spolky mladých metalistov a iných “podivínov” a ak zavriem obe oči a dovolím si absolútnu nestrannosť, Mokošin kruh nevznikol ako nič iné a v súčastnej dobe ani ničím iným nie je (väčšinou takto úprimný voči svojej komunite a teda k sebe samému nie je nik). Okrem Mokošinho kruhu takto vznikli ale viaceré spolky a tento fakt im predurčil osud pádu. 

Problém je ani nie tak v tom, že mnoho ľudí po čase stratí záujem o pohanstvo, či v tom, že niekto neunesie pád svojho vlastného ega, keď sa nedarí napredovať vo svojich idealistických cieľoch. Problém je v tom, že sa tu ešte nikto nepozrel na reálny problém – rodinu. 

Rodina ako občina

V náboženskej obci postupom času príde k tomu, že jednotlivci dospejú, nadobudnú iné starosti a na stretávanie sa s pohanmi na druhej strane krajiny už žiaľ čas nezostáva. To je pochopiteľné. To je dobré. 

Slovania v minulosti žili vo veľkorodinách, ktoré by sme mohli porovnať s kmeňom. Taká rodina pracovala na jednom majetku a mala len to, čo si sama urobila, čo si postavila, čo si zaslúžila svojou aktivitou, či nezaslúžila svojou pasivitou. Taká rodina mala aj svoje kultovné miesto, na ktorých sa obrady pravidelne konali. Nepotrebovali k tomu žiadne razítka a povolenia. O kult sa starali najstarší členovia rodiny, deti pozorovali a rozvíjali sa, a ľudia v produktívnom veku živili rodinu, ale aj zabezpečovali kontinuitu rodu. Potom sa starší stali predkami, produktívni staršími a deti produktívnymi. Koleso sa točí a tak je to dobré. 

Kameň úrazu mládežníckych občín

Kým v rodine to je dobré, pre mládežnícku organizáciu charakteru náboženskej obce je toto koleso niečím, čo môže mládež rozbiť, alebo ju posilniť…ale kto sa prihlási? Ak občina je približne rovnakého veku, predpokladá sa, že všetci sa tak nejak usadíme v podobnej dobe. Ako bude občina vyzerať? Kto ju povedie? Nie, nie som veštec, ale jednoducho predpoklad je jasný ako facka. 

Nepotrebujeme razítka, ale točiace sa koleso

Na druhej strane tu máme pohanov, ktorí tento trik pochopili a boli ochotní stiahnuť svoje prejavy viery na minimum a uprednostniť rodinu. Deti raz vyrastú a čas na organizáciu občiny tu bude, okrem toho tu budú ale aj skúsenosti a koniec koncov tu budú aj ľudia – naši vlastní potomkovia, ktorí si zaslúžia obrady. 

Na nič z toho ale nepotrebujeme žiadne povolenia, žiadnu birokraciu, žiadne celoštátne zbierky. Chcete mať chrám? Postavte si na záhrade altánok a pod neho postavte idoly svojich bohov. Potrebujete k tomu štatút náboženskej organizácie? Potrebujete zháňať ľudí, keď sa k vám pridá celá rodina? V Mokošinom kruhu sme štyria. Ak ku každému členovi pripradíme partnera a dve deti, tak už je nás 16 a to je dostačujúci, nebolo by potrebné zvolávať celý štát. Toto by bola občina a možno aj raz bude, kiež by dali bohovia. Lepšie človeku utužovať vzťahy s vlastnou rodinou, než s bytosťou, ktorú už pár rokov neuvidíte a ktorá k spoločnému blahu vašej rodiny neprispeje ničím. 

Potreba zmeny

Nuž, netreba teda svoju snahu zbytočne smerovať na tak nereálny čin, ako zjednotenie pohanov. Namiesto toho radšej treba budovať komunity, ale také komunity, ktoré nebudú len mládežníckymi organizáciami, ktoré sa s mladosťou vytratia preč. Oprášte a rozvíjajte svoje vzťahy s rodinou. Možno pochopia, že nerobíte nič zlé, práve naopak. Možno aj oni spolu s vami raz zvolajú na slávu matičke Zemi, či mocnému Perúnovi. Namiesto týchto egoistických pokusov, sústredenia sa seba celú aktivitu skupín, hranie sa na spasiteľa dosaďte to, čo tam patrí – rodinu. Dnes je trend taký, že každý musí byť sám a rodina musí trieštiť. Nepotrebujeme a nemusíme nasledovať trendy módy, ktoré nám predurčujú pád. Je veľa indícií, že táto civilizácia melie z posledného. Buďme spolu niekým, kto prežije dlhšie, ako lenivý a egoistický modernista.