Po kovide inak žime
Všetko sa javí tak, že súboj s vírusom sa konečne bude vyvíjať v náš prospech. V čarovný deň zimného slnovratu Európska agentúra pre lieky schválila novú vakcínu. Možno je to náhoda, možno sa na nás usmial malý slnečný boh a dostali sme od neho šancu na nový život. Jedným dychom ale treba dodať, že pandémie a krízy budú jeho súčasťou [1].
Oheň neexistuje, len dokiaľ ťa nepáli
Zásadným problémom našej civilizácie je, že sme si stanovili kult rastu a prosperity, ktorý nám zalepil oči. Samozrejme, nie všetkým. Sú takí, čo sa pripravujú na kolapsy, zväčša ich väčšinová spoločnosť vníma ako šľahnutých, veď čo sa už dnes môže stať? Načo sú ti zručnosti, veď všetko máš v obchode! Nežiješ v 15. storočí, ale v 21., nepotrebuješ vedieť nič, lebo vedia stroje…. a malí číňania. A zrazu nám došli rúška. Niektorí skúsili zakryť vlastnú slabosť tým, že označili pandémiu za neexistujúcu. No naše babky, poznajúce biedy, tíško vytiahli látky a rúška našili.
S prosperitou na večné časy a nikdy inak
Asi každý z nás čaká, kedy sa svet vráti do normálu. Je ale to, čo považujeme za normálne skutočné normálne? Kto určil tú normu normálnosti? V minulom režime hlásalo sa, že budeme so zväzom na večné časy a nikdy inak. Dnes nám to príde ako utópia. Kto by ale potom všetkom povedal, že moderný človek, majúci všetko dnešné poznanie zas upadne do absurdných krútňav? Či vari nie sme odsúdení opäť prežiť to isté, ak sa bezhlavo vrhneme do prúdu predkovidového života?
Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že pandémia kovidu je len začiatok a v budúcnosti nás čakajú omnoho väčšie výzvy, nielen pandemické [2]. Prečo ak nám odborníci dvíhajú varovný prst, jediné, na čo čakáme je kývnutie, ktoré nám opäť dovolí žiť postarom? Prečo sme nereagovali na tieto slová, keď v nedávnej minulosti svetu hrozili iné pandémie? Nuž, lebo náš trvalý hospodársky rast nechce vidieť nič iné, len svoju krivku. Ak nám tá krivka priniesla toľko šťastia, prečo rapídne narastajú prípady depresie? Skutočne nám je tak dobre? Všetci to vieme a aj tak len pokýveme plecom a ideme ďalej. Koľko smutných očí bude potrebných? Koľko antidepresív? Koľko samovrážd? Koľko pokazených životov? Koľko pandemických cyklov? Človek rozumný rozumný. Ktorý zo stvorených tvorov je natoľko slabomyseľný, že zabíja sám seba?
Po kovide inak žime
Ak nám vakcína pomôže, čaká nás veľa práce. Otrokári, ktorí sú ale sami otrokmi už dnes vravia, že bude treba dohnať zameškaný rast. A skutočne bude?
Ak sme si včera mysleli, že nič nám nemôže ublížiť, dnes každý súdny človek vie, že to tak nie je. Vedel to už Ezop pred Kristom, že na zimu sa pripraviť treba. Vedel to aj Sun’C, že za mier treba bojovať. Musíme to pochopiť aj my, “najvyšší vývojový stupeň opice”.
Sila ducha
Na to, aby sme zvládli krízu je v prvom rade potrebný zdravý duch. Netreba si to predstavovať ako kľačanie v kostole, alebo niečo podobné. Sila ducha sa dá rozvíjať aj inak. Niekto sa otužuje, niekto rozjíma, niekto hrá na píšťale, niekto dáva obety. Niet toho pravého spôsobu. Je iba duch a mnoho prístupov k nemu. Najlepšie je vyvážiť všetky prístupy, nakoľko ťažko možno považovať sebeckého človeka za duchovného, a to aj v prípade, keď medituje od rána do večera a opačne.
Sila tela
Už starí Gréci rozvíjali filozofiu harmónie tela a ducha, nazvali ju kalokagatiou. Je naivné si myslieť, že duchom dosiahneme všetko. Môžem mať akokoľvek silného ducha, no ak bude treba zdvihnúť padnutý balvan, poradí si s ním lepšie kulturista, než ja. Ani tu netreba ale zabúdať na možnosť extrému, pretože kým silák sa bude trápiť s balvanom, tak sa s ním ja zmierim a obídem ho. Sila tela to ale nie je len hrubá sila, ale aj zručnosti. Zručnosti všelijakého druhu, pravda, aj za cenu poranenia, či zabitia iného sa brániť.
Sila rodiny
A taktiež je potrebný dobrodruh, ktorý je dobrým druhom a obetuje sa, keď nás opustí vnútorná sila, či zradí telo. Rovnako nemôže jeden človek vedieť všetko a je pravdepodobné, že ten vyniká v tom, tamten zas v hentom. Spoločne vynikajú ale v oboch. Človek je druh spoločenský a je to faktom aj napriek tomu, že sa nám otrokári snažia naočkovať teóriu o dravosti jednotlivca vo svete ekonomickej krivky. Aj ten vlk samotár je rád vo svorke. Sám proti všetkým človek postupuje zväčša vo filme, no realita je taká, že v jednote je sila.
Sila príRODY
Platí, že pokiaľ nemáme pri rode prírodu, nemáme ani rodinu, ani telo. Bez prírody si nezaobstaráme zdravé potraviny, vďaka ktorým naberie silu naše hmotné telo. Bez prírody si takisto nezaobstaráme zásobu na čas, kedy bude vo svete riadiť búrka. Hoc nám naše egá niekedy vravia, že treba bojovať, niekedy je rozumnejšie a prirodzenejšie stiahnuť chvost pred niečím, čo nás presahuje. Hrdinov sú plné cintoríny.
Záver a možné pokračovania
Predstavili sme si zľahka body, ktoré nám do budúcna môžu pomôcť v boji s krízami, ktoré určite prídu. Ak chceme prežiť, budeme sa musieť pripraviť, či sa nám to páči, alebo nepáči. V zásade by sa nám to ale malo zapáčiť, nakoľko bez toho neprežijeme. Kým otrokári, otroci a vládcovia budú naďalej sledovať svoje okovy, my sa pripraviť môžme. Slobodné bytosti vládcov nepotrebujú. Obroda vždy vyšla z dola, teda z ľudu, ktorý je najpočetnejší. Musíme si pomôcť sami a pomôžu nám aj bohovia.
Ani jeden z bodov nebol popísaný tak, aby podával komplexný návod na uskutočnenie. Ide skôr o nasvietenie skutočností, ktoré pomôžu. O nutnosti prírodnej obnovy som už písal tu a tu. Duchu a duchovnu sa venujem od založenia blogu. Síce sa jedná o články, ktoré sa primárne venujú vnímaniu duchovna v dávnej minulosti, no ak chceme budovať niečo silné, nemôže to plávať na vode, ale chce to pevné korene v zemi. A práve z týchto koreňov vzídu myšlienky šité do nášho sveta, ktoré ak bohovia dajú, budú na blogu pribúdať vo forme nových článkov. V prvom rade ale musíme vystúpiť zo zóny komfortu, ktorá sa už dnes rúca.
[2] tamže
[3] https://www.businessinsider.com/depression-rates-by-age-young-people-2019-3
