Dažbog, slnkoboh

Ľudia upierajú svoj zrak k Slnku a to hlavne v časoch krutej zimy, kedy je temnota v prevahe. Duše obávajúce sa o svoj holý život vzývajú Slnko, aby už konečne prevýšilo temno a začal sa nový kruh roka. Tak isto ho uctievajú ale aj v lete, kedy je Slnko najvyššie a matička Zem vháňa plodivú silu do rastlinstva. Slovanským bohom Slnka u Slovanov môže byť okrem Dažboga aj Svarožič, syn Svarogov. No najnovšie pramene ako boha slnka skôr označujú Dažboga, kdežto Svarožiča interpretujú na základe dochovaných prameňov ako boha ohňa (v budúcnosti bude vysvetlené v samostatnom článku)

Slovo Dažbog sa odvodzuje od dažd = dať a bog = boh teda dávajúci boh, boh-rozdávateľ. To odpovedá aj roli Slnka, ktoré dáva prostredníctvom svojho svetla život.

Dažbog a jeho postavenie

Pre starobylú roľnícku spoločnosť bol Dažbog a jeho slnečná sila veľmi dôležitou komoditou. Slnko bolo potrebné pre pestovanie plodín a bez nich by roľnícka spoločnosť ťažko existovala.

…Po smrti Hefaista, kterého nazývají též Svarogem, panoval nad Egypťany jeho syn jménem Slunce (Hélios), kterého nazývají Dažbog. Panovník Slunce, syn Svaroga, Dažbog, byl silný muž…[1]

Boh Dažboh je niekedy prirovnávaný ku germánskemu bohu Dagr, ktorý sídlil na nebeskej klenbe a mal svojho koňa, ktorý prinášal deň – Skinfaxi. Toto porovnávanie taktiež poukazuje na slnečnú funkciu.

Dažbog a jeho uctievanie

O dôležitosti slnečného kultu svedčí aj fakt, že Dažboh bol jedným z bohov Vladimírovho panteónu. Faktom taktiež je, že svätenie slnečných sviatkov bolo veľmi obľúbené už za predkresťanských čias a svätenie týchto sviatkov pretrvalo aj napriek exotickému náboženstvu a jeho zákazom až do polovice 20. storočia, kedy na chvíľu pálenie tzv. svätojánskych ohňov upadlo. V súčasnosti opäť dochádza k obnovovaniu tradičných zvykov, no už v pozmenenej podobe, zväčša iba vo forme kultúrneho vyžitia.
Treba povedať, že sila Slnka sa dostala aj do ľudových prísloví: “Kde nechodí Slnko, tam chodí lekár”.

Chors Dažbog?

V Nesotorovom letopise ruskom sa nachádza spojenie Chors Dažbog, ktoré je živnou pôdou pre nové štúdiá, ktoré uvádzajú Chorsa ako ďalšie slnečné božstvo a napádajú tak jeho “mesačnú teóriu”.  

“Nakonec nepřímým svědkem faktu, že práve od této jazykové skupiny bylo převzato jméno boha Chorse, je zvláštní pokrývka hlavy ingušských žen zvaná kur-chars nebo kur-chors, která je známa již z 15. století. Byl to roh zlaté, oranžové nebo červené barvy, jehož název sa interpretuje jako roh Slunce, sluneční roh. Perskému choršed/churšed by tak měl odpovídat sarmato-alanský výraz *chors/churs. Skutečně, ve staroruských pramenech se vedle tvaru Chъrsъ objevují i varianty Chors, Churs, dokonce Gurs.” [2]

Otázkou zostáva, prečo by boli v staroruskom panteóne viacere slnečné božstvá. Odpoveďou môže byť aj už spomínané Chors Dažbog, ktoré sa v najstaršom spise uvádza bez čiarky, alebo spojky. Najpravdepodobnejšou teóriou teda je, že mohlo by teda ísť o akýsi titul, alebo priezvisko Dažboga vo význame žiarivý, či kráľ.

Ja osobne som stotožený s tvrdeniami, že Chors Dažbog je jediné božstvo a vo svojej praxi to takto mám už zaužívané.  

(Viac o výklade Chorsa a novodobých nezmyselných výkladoch Chorsa ako mesačnej bohyne Slovanov sa dočítate na stránkach českej organizácie rodná víra.)

Použitá literatúra:

[1] Perun, bůh hromovládce, Michal Téra, Pavel Mervart, 2017, ISBN 978-80-7465-253-0, s.123
[2] Perun, bůh hromovládce, Michal Téra, Pavel Mervart, 2017, ISBN 978-80-7465-253-0, s.125
Bohyně Chors neexistuje, článok na rodnavira.cz

titulný obrázok prevzatý od rodnacesta.sk

3 komentáre k “Dažbog, slnkoboh

  1. Chors je bohyňou mesiaca a bola ženou Dažbogovov až kým si podľa legendy neľahla do truhly ( či jamy) aby si oddýchla no už viac nemohla vstať. Spojenie Chors Dažbog naznačuje ich spojenie ako jasného páru.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.