Rok 2020 je v niečom iný. Možno si o roku povieme, že nebol prelomový, ale dejú sa určité deje, ktoré možno vrcholia, alebo len spúšťajú niečo, čo ešte len vyvrcholí. A možno smerujú aj k ochrane životného prostredia. Takže začiatok je koncom, ale i opačne, čo vedeli aj dávni predkovia, pretože začiatok i koniec mali
Všetko zlé je na niečo dobré. Inak to nie je ani v prípade kovid pandémie, ktorá sa šíri svetom a postupne nabúrava všetko, na čo sme boli zvyknutí. Niektorí nevedia čo od nervov, lebo naraz musia sedieť doma, či už sami, alebo s rodinami. Niekomu zas vadí obmedzenie akejsi osobnej slobody. Čo nám ale toto
Je to taký folklór, ktorý sprevádza každý jeden sviatok. Človek sa už dlhšie pohybuje v skupinách, ktoré sa snažia o hĺbkovejšie prežívanie sviatkov. Helovín je ale presne tým sviatkom, ktorý je najčastejšie vnímaný ako niečo komerčné, ktoré má pramálo spoločného s posvätnou časťou roka. Nielen nad týmto, ale aj nad jeho históriou budem polemizovať v
Názory na posmrtný život a predstavy o duši sa u bádateľov rôznia, pretože treba povedať, že priame dôkazy sa z toho obdobia nezachovali. Zachovali sa len popisy zväčša kresťanských farárov, alebo arabských cestovateľov, ktorí nemuseli kvôli rozdielnosti kultúr správne pochopiť tieto javy. U kresťanských autorov však môžeme naraziť aj na cielenú “propagandu”, ktorá mala za
V nasledujúcom článku sa pozriem na problematiku vnímania prírody u Slovanov. Hlavnou motiváciou k napísaniu tohto článku je skutočnosť, že dodnes prevláda romantické ponímanie prírodného náboženstva nielen u slovanov, ale celkovo. Nosným argumentom bude súboj Chaosu a Poriadku, tj. rádu a teória tzv. hierofanií a teofanií Mirceu Eliadeho. Posvätná príroda v zmysle pôsobenia nadprirodzena V
Každý má vo svojom živote obdobie nadšenia, inak to nie je ani s pohanstvom. Aj ja som si prešiel tým obdobím – hlava bola zaplenená tým, aké svätyne postavím, koľko pohanov do občiny prinesiem a ako raz založím “pohanskú cirkev”. Dnes je táto doba dávno preč, prečo to teda píšem? Nuž, zhodou okolností som konfrontovaný
Možno si poviete, že listovanie v kronikách je nudné a nedá vám nič. Nuž, pravda to je možno tak pol na pol. Príkladom je napríklad Nestorov letopis Ruský, z ktorého je aj nasledujúci príbeh o obliehaní Carihradu, ktoré sa uskutočnilo. Či už je príbeh ale pravdivý v celej svojej podobe, neviem. Každopádne, stojí za prečítanie.
Sviatok tzv. Na Perúnov deň je sviatkom, na ktorý sa veľmi teším, nakoľko to nie je zraz ezoterikov, mimozemšťanov, bytostí a iných uletených zoskupení, ale stretnutie ľudí, ktorích aj napriek rozličnostiam spája kult Hromovládcu a ktorí sa nehrajú na rôznych guruovcov. Nuž, spoločnosť Perúnovho kruhu je skrátka dobrá. Putovanie do Kremnických vrchov Ešte na začiatku
Opäť k nám zavítalo leto a s ním aj množstvo zaujímavých akcií. Jednou z nich je aj festival oživenej histórie Utgard, na ktorý sa mi po minulých neúspešných plánoch podarilo prísť a tak som sa rozhodol, že opäť obohatím svoje stránky o novú reportáž. Keď “drevorubači” ešte spia Nuž, ako to býva zvykom, ak Zemislav
Ľudia upierajú svoj zrak k Slnku a to hlavne v časoch krutej zimy, kedy je temnota v prevahe. Duše obávajúce sa o svoj holý život vzývajú Slnko, aby už konečne prevýšilo temno a začal sa nový kruh roka. Tak isto ho uctievajú ale aj v lete, kedy je Slnko najvyššie a matička Zem vháňa plodivú