V nasledujúcom článku sa pozriem na problematiku vnímania prírody u Slovanov. Hlavnou motiváciou k napísaniu tohto článku je skutočnosť, že dodnes prevláda romantické ponímanie prírodného náboženstva nielen u slovanov, ale celkovo. Nosným argumentom bude súboj Chaosu a Poriadku, tj. rádu a teória tzv. hierofanií a teofanií Mirceu Eliadeho. Posvätná príroda v zmysle pôsobenia nadprirodzena V
Každý má vo svojom živote obdobie nadšenia, inak to nie je ani s pohanstvom. Aj ja som si prešiel tým obdobím – hlava bola zaplenená tým, aké svätyne postavím, koľko pohanov do občiny prinesiem a ako raz založím “pohanskú cirkev”. Dnes je táto doba dávno preč, prečo to teda píšem? Nuž, zhodou okolností som konfrontovaný
Možno si poviete, že listovanie v kronikách je nudné a nedá vám nič. Nuž, pravda to je možno tak pol na pol. Príkladom je napríklad Nestorov letopis Ruský, z ktorého je aj nasledujúci príbeh o obliehaní Carihradu, ktoré sa uskutočnilo. Či už je príbeh ale pravdivý v celej svojej podobe, neviem. Každopádne, stojí za prečítanie.
Sviatok tzv. Na Perúnov deň je sviatkom, na ktorý sa veľmi teším, nakoľko to nie je zraz ezoterikov, mimozemšťanov, bytostí a iných uletených zoskupení, ale stretnutie ľudí, ktorích aj napriek rozličnostiam spája kult Hromovládcu a ktorí sa nehrajú na rôznych guruovcov. Nuž, spoločnosť Perúnovho kruhu je skrátka dobrá. Putovanie do Kremnických vrchov Ešte na začiatku
Opäť k nám zavítalo leto a s ním aj množstvo zaujímavých akcií. Jednou z nich je aj festival oživenej histórie Utgard, na ktorý sa mi po minulých neúspešných plánoch podarilo prísť a tak som sa rozhodol, že opäť obohatím svoje stránky o novú reportáž. Keď “drevorubači” ešte spia Nuž, ako to býva zvykom, ak Zemislav
Ľudia upierajú svoj zrak k Slnku a to hlavne v časoch krutej zimy, kedy je temnota v prevahe. Duše obávajúce sa o svoj holý život vzývajú Slnko, aby už konečne prevýšilo temno a začal sa nový kruh roka. Tak isto ho uctievajú ale aj v lete, kedy je Slnko najvyššie a matička Zem vháňa plodivú
Neoddeliteľnou súčasťou duchovného života predkov bola mágia. Mágia, ako najstarší prejav duchovného myslenia ľudu nás sprevádza už od čias, kedy človek nadobudol schopnosť abstraktného myslenia až po dnešnú dobu, kedy síce vo značne zmenenej, no stále živej podobe je súčasťou života mnohých ľudí. Prvé, najstaršie magické predstavy pracovali s myšlienkou, že človek kúzelník, dokáže istou
Dnes je opäť témou romantizovanie a prikrášľovanie si vlastnej histórie. Z časti to bude zapríčinené politicko – spoločenskou situáciou a teda môžem napísať, že tento jav iba kopíruje stav spoločnosti. Zároveň treba povedať, že tento jav nie je novinkou a poukázal na neho už Lubor Niederle, významný český slavista, antropológ a etnológ vo svojom diele
Čo je zmyslom života? Kam smerujeme? Kto sa pýta? Rozum, duša, či vlk behajúci lesom? Už najväčší myslitelia si kládli tieto otázky. Prišli na niečo? Či je to honba za vetrom? Veda vraví, že týmto myslením sa človek vydelil z prírody. Ale vieme my, či si tieto otázky nekladie aj spomínaný vlk – nik netuší.
Pre indoeurópanov je tradičná určitá deľba spoločnosti na vrstvu kňažskú, bojovnícku a roľnícku. Odrazy tohto delenia nachádzame u všetkých indoeurópskych etník a ich mytológii a slovania netvoria výnimku. Nebolo to tak dávno, čo som takto pre lepšie pochopenie ľudí s odlišným vnímaním publikoval článok, kde som to trochu nasvietil. Dnes sa ale chcem pozrieť na