Dary prírody využívajte s rozumom

Každá svetská bytosť využíva dary prírody. Jedna časť o tom vie, druhá nie. Dar prírody je všetko. Aj to, na čom píšem tento článok je vyrobené vďaka prírode. Aj to, na čom sedím, je tu vďaka prírode. Teraz nemám ale na mysli tieto dary prírody, síce sa to týka aj všedných vecí. Na mysli mám tie dary prírody,ktoré si osobne v prírode zaobstarávame. Bylinky, bobule, huby a iné človeku prospešné dary matičky Zeme.

Poznáte to. Naprší, prejde noc, príde ráno. Ľudia už poslušne kráčajú do lesov na huby. Kto sa vyberie neskoro, neujde sa mu. Ako praví múdrosť: kto neskoro chodí, sám sebe škodí. Preto ľudia idú na huby skoro ráno, aby sa im ušlo. Chodia skoro, no predsa škodia. Komu? Sebe nie. Oni si košík naplnia. Potešia seba, ale aj rodinu. V lese húb ešte ostane. Komu teda škodia? Po prvom zberačovi príde druhý zberač. Aj on si nazbiera košík, alebo aj dve. Poteší seba, rodinu, blízkych. Stále je v lese húb. Prichádza ďalší hubár. Zbiera jednu za druhou, naplní si košík. Húb je v lese už málo. Poväčšine ostanú tie jedovaté. Kto utrpel škodu? Matka príroda. Les, lúka, záhrada. Teda miesto, odkiaľ sme brali dary matičky Zeme. Áno, narástlo to preto, aby sa to konzumovalo. Všetko má svoj význam. Na každý bôľ rastie bylinka. Ale treba ich brať s rozumom. Zberač z radu ľudí nie je jediným konzumentom, aj keď sa to tak niekomu môže zdať. Aj zvieratá jedia huby. Síce nie sú pre nich hlavným zdrojom. Ale jedia ich. Čo ale pojedia, ak príde hubárska čata a vyčistí les? No, doplnok stravy si nedá. To isté platí aj pri oberaní bobúľ. Či už sú to šípky, tŕnky, jarabina alebo niečo iné. Aj vtáky to jedia. Keď ale príde človek, oberie všetky kríky pri ceste, lebo raz robí víno, potom robí čaj a raz by aj predal nazbierané? No odletí inam. Tam je ale tiež vyzbierané, lebo aj iný človek má rád šípkový čaj. Aj ja ho zbožňujem. Možno trochu preháňam, ale v praxi je to podobné. Aspoň čo sa húb týka. Pri zbere darov musíme využívať rozum. Ja keď niečo zbieram, vždy myslím na to, že nájde sa viac ľudí, čo zbierajú. Preto nerobím kombajnový zber a nezbieram všetko, čo vidím. Stále sa nájde niekto, kto by si rád nazbieral napríklad šípky. Nechám aj pre neho. Ďalej bobule ojedajú aj vtáky. Čo by im ostalo, keby sme zozbierali úplne všetko?

Zberačská sezóna sa blíži. Šípky červenajú, tŕnky čoskoro prejdú prvým mrazom. Zachvíľu príde aj čas orechov. S orechami sú dobré obchody, no určite nikomu neuškodí, keď nechá pár orieškov aj pre veveričky. Nikomu neuškodí, keď nechá na kríku pár šípok. Ani Zem sa nepoškodí, keď na nej necháte len tak ležať pár orieškov. Škrupinka sa rozloží, zhnije, zem bude výživnejšia. Človek tu nie je sám. Využívajme preto dary prírody s rozumom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.