Nedá sa s presnosťou povedať, kedy a prečo vlastne nastal zlom v myslení o povahe a morálky slovanského plemena. Existujú len a len domnienky a tieto domnienky sa vám pokúsim v rámci možností priblížiť. Slovania proti Rímu O tom, že Slovania “holúbkami” neboli, svedčia mnohé záznamy, napríklad taký Ján Efezský hovorí o Slovanoch ako o
Autor: Zemislav
Na duchovnú cestu, po ktorej kráčali aj naši predkovia, som sa postavil počas letných dní roku 2015. Neskôr som vieru našich predkov prijal aj obradne, kedy som prijal meno Zemislav. Úlohou tejto stránky je priblížiť cestu, po ktorej kráčam.
Nebolo to včera, bolo to predvčerom, kedy sme naposledy spoločne slávili dušičky. Nebolo to ani predvčerom, bolo to pred rokom, kedy sme stáli na tom istom obradnom mieste a príjmali medzi seba nové duše, ktoré sú už dnes plnohodnotnými rodnovercami. Vedel som už od rána, že dnešný deň bude iný a že sa konečne stretneme
Perún, Veles, Mokoš, Svarog? Kto sú vlastne tieto bytosti, ktorých mená sa ozývajú z hlbín dávnych časov? Reálne bytosti, zosobnená príroda, egregory, či zbožštení hrdinovia? Posvätné puto bolo pretrhnuté, posvätný háj sa premenil na popol a duch dávnych dôb drieme za oponou všedného sveta – veru preťažká otázka. Bohovia vo svetle nového veku –
Prírodné národy sú mýtus. Či? Pravda je niekde medzi a definícia pojmu “prírodný národ” môže mať viacero uhlov pohľadu. Pravda je ale taká, že aj tie národy, ktoré sme považovali za prírodné, nemali problém zrezať strom, ba dokonca i celé hektáre lesov. Spätosť s prírodou znamenala niečo úplne iné, ako je tomu dnes. Sme
V podstate je jedno, či kolovrat je, alebo nie je etnický pohanský symbol. Obe teórie – kolovrat je etnický symbol a kolovrat nie je etnický symbol, v sebe nesú kúsok pravdy, ale aj hodný kus subjektivity, ktorá je hojne prítomná aj v tomto nevedeckom článku. O histórii kolovratu Viera v Kolovrat je silná, často aj
Sú všade – na internetoch, v civile, ba dokonca majú aj svoje organizácie. Reč je zas a znova o vyznávačoch teórie ufoslovnastva, tzv. slovansko – árijských véd. Názov síce pekný a vznešený, len škoda, že tie báchorky, ktoré si vymyslel Alexander Chinevič, alias Páter Dij nemajú spoločné nič ani zo slovanstvom, ani z árijstvom. Na
V dnešných časoch sa k pohanským vieram hlási stále viac a viac duší a mnohé z týchto duší sa musia vysporiadať s náukou a svetopohľadom, ktoré do našej krajiny vryla exotická viera. Je mnoho prípadov, kedy sa konvertovanie na inú vieru udeje len povrchne – kresťanský boh sa nahradí pohanským a je “po roboce”. Preto
Koleso roku sa opäť mierne pootočilo a tak sme sa dostali do času, kedy je aktivita hromov nad našim územím štatisticky najvyššia. Žatva sa pomaly začína a tak poďme osláviť meno Perúnovo, nech je ona žatva hojná a zdravá. Cestou necestou Ako už tomu posledný čas býva zvykom, na obrady chodíme vo trojici – plný
Často sa stretávam s bytosťami, ktoré sa pokúšajú, alebo resp. tvrdia o sebe, že uctievajú bohov z rozličných panteónov. Predovštkým je to mix germánskej, keltskej a slovanskej viery. Je takáto cesta ale správna? Ako sa k tomu stavajú bohovia? Cudzia viera očami predkov Je pomerne ťažké stanoviť náladu prevládajúcu v spoločnosti, ktorá tu žila
Je tomu už dlho, čo si všímam narastajúci záujem o slovanské pohanstvo, resp. rodnoverie. Ruka v ruke s týmto nárastom prišli aj rôzne pseudonáuky, ktoré ale nemám v úmysle riešiť v tomto článku. Tentokrát by som sa zameral na zvláštny úkaz – uctievanie pohanskej a púštnej viery súčasne. Pomerne rozšírená schizofrénia, sprevádzaná hláškou “som slovan