Význam jedinca v zdravej spoločnosti

Už zopár rokov sa snažím žiť trocha inak (v zmysle udržateľnosti a zdravého prístupu k veciam) a často ma sprevádza povzdych, že sám nezmôžem nič a jediné čo získam bude to, že ma ľudia budú mať za blázna. Nie tak celkom…

Vnímanie jedinca ako člena, či nečlena spoločnosti sa čas od času menilo a stále mení. Možno povedať, že základy “jedinkrástva” položilo už kresťanstvo, kedy sa z mnohých stal jediný. Medzi obyčajným ľudom sa ale veľa nezmenilo a to aj napriek tomu, že mali jedného boha, ktorý prevzal funkcie všetkých ostatných. Spoločnosť aj naďalej fungovala na rodinno/občinovom princípe, kde všetci fungovali na tzv. princípe reciprocity a teda vzájomne sa podporovali a poskytovali si rovné výhody. Keď niekto robil strechu, susedia prišli pomôcť a peniaze neočákavali. Očakávali to, že keď budú strechu robiť oni, príde dotyčný na pomoc. Takto to fungovalo ešte aj za socializmu, ktorý sa snažil spoločenské princípy ešte zosilniť a niekto to fungovalo aj po socializme. Po výmene režimu a posilnení kapitalistického vnímania sa v spoločnosti (možno aj snahou robiť veci presne naopak) rozvinul aj individualizmus. Všetci dobre poznáme nejaký film, ktorý nám ponúka ideál úspešného človeka. Je to niečo že: v trhovej spoločnosti uspeje len ten najdravejší, ktorý podrazí ostatných vlkov a od ostatných číhajúcich si udrží bezpečný odstup.

A potom si ten úspech sám aj náležito oslávi. Čo už, že človek človeku nie je vlkom. A čo už, že aj vlk je tvor spoločenský. Pre nízku a chtivú spoločnosť to postačí.

Význam a úloha jedinca v spoločnosti 

Ako som už písal v minulom článku, človek je súčasťou kola bytostí a kola všehomíru. Možno to prirovnať k ozubeným kolesám. Takým, aké môžete vidieť v hodinách. Ak sú všetky zúbky v poriadku, strojček vám ukáže správny čas. Ak je chybný jeden zub, hodinky síce ukážu dobrý čas, ale len dočasne. Každým čiaraním sa opotrebúvajú aj susediace zuby, až ich nakoniec bude toľko, že hodiny začnú ísť dopredu, alebo začnú meškať. Až sa nakoniec pokazia. Dnes vidíme, že niečo nie je v poriadku. Akurát, že sa nám tu vládcovia snažia povedať, že to nevadí. Alebo, že máme sa skloniť pod krivkou, ktorú ukazuje burza. Náš výtvor. Jalový. Pred rokmi neexistujúci, dnes priam bohom. 

Slaboduchá armáda najduchovnejšieho stvorenia na Zemi 

Človek rozpráva o vážnejších veciach (robím to dosť rád), no niekedy si vypočuje, že drísta debiliny. Zväčša to povie človek, ktorý význam slova debil ani len netuší. Môžem rozprávať čokoľvek, no asi žiadna rozprava o duchu nemôže byť slaboduchá. Čo debilina vlastne je. Debilina odvodená od debila, z latinského výrazu pre slaboduchého jedinca. Rovnako človek často počúva, že sám nezmôžem nič, že zbytočne aj niečo robím. A nie je vari toto slabodušstvo? Hlavne od človeka, ktorý si problém často aj uvedomuje? Kto tu zmenu spraví? Kto ukáže cestu? No musíš to byť ty. 

Zmenou seba k zmene malého vesmíru 

Ako už možno vyplynulo, veľké kolo je tvorené malými kolami. Je potrebné si túto myšlienku pripomínať na dennej báze, pretože len tak nestratíte niť. Ak sa jeden zub na koliesku opraví, zuby vedľa už tak netrpia a je dosť možné, že sa postupne spravia aj oni. Keď som prestal jesť mäso, spočiatku som sa cítil osamotene. Dnes aj blízky priatelia obmedzujú mäso. Začal som si pestovať vlastné potraviny, zrazu som sa viac priblížil s ľudmi, ktorí to robia tiež.

Keď sa nad tým zamyslím, tak môžem povedať, že môj malý vesmír sa zmenil, pretože sa zmenili aj ľudia, s ktorými sa pravidelne stýkam. Niekedy aj človek zabudne, aký je tam inde svet. Ak sa zmení aspoň pár z nás, hranice toho iného sveta sa posunú do diaľav, ktoré možno ani len neuvidíme. 

Nie je to ľahké, ale teraz je ten správny čas

Netvrdím, že je to len tak. Málokto to chce podstúpiť, no zmena si vyžaduje obetu. No tá nemusí prísť zo dňa na deň. Keď som v roku 2016 publikoval tieto články a začínal blogovanie, nebolo dosť možností na zmenu. Dnes, možno aj vďaka korone je všetko iné. Každý má možnosť zahĺbiť sa do seba. A asi každý má povinnosť po stránke udržateľnosti niečo zmeniť. Tak sa chyť za ruku a poď! 

Článok je súčasťou zložky Veľké kolo – kruhovo-závitové vnímanie života. V nasledujúcej časti zverejním rozjímaciu techniku, ktorá pomôže človeku zasadiť sa do kola.