blog Zemislava

Keď bohatí chránia klímu-kritický náhľad na ochranu životného prostredia

Rok 2020 je v niečom iný. Možno si o roku povieme, že nebol prelomový, ale dejú sa určité deje, ktoré možno vrcholia, alebo len spúšťajú niečo, čo ešte len vyvrcholí. A možno smerujú aj k ochrane životného prostredia. Takže začiatok je koncom, ale i opačne, čo vedeli aj dávni predkovia, pretože začiatok i koniec mali rovnaký slovný základ *konъ. (Králik, 2015, s. 284)

Všetci sme svedkami toho, ako sa utópia večného bohatstva a panského života končí, pretože dnes to už nie sú “exoti”, ale vedci, ktorí vravia, že spôsob dnešného života je neudržateľný. V roku 2019 ľudstvo potrebovalo na krytie svojich potrieb 1,8 planéty, kde ak si to rozrátame na drobné, tak USA majú spotrebu, na ktorú by potrebovali viac ako štyri planéty. [1]

Na základe dát vidíme, že spotreba ale vôbec nie je rovnomerná. Trend udávajú USA, ktoré poslušne nasleduje celý svet čo znamená, že problém sa bude len a len zväčšovať. Menej rozvinuté štáty s vidinou amerického života sa snažia napodobniť ekonomiku trvalého rastu, ale – je to veľké ale, ktoré je jasné ako facka – perpetum mobile neexistuje. Rovnako ani ekonomika nemôže rásť naveky. Možno sa teraz pozornosť koncernov obracia na menej rozvinuté regióny, kde vďaka (dočasnej) dostupnosti lacnejších zdrojov sa koncerny pokúsia zvýšiť spotrebu obyvateľstva, zvýšiť životnú úroveň, čo povedie k ďalšiemu rastu populácie a teda k tomu, že sa navýšia zisky, ale aj k tomu, že zdroje sa minú rýchlejšie, než sme čakali. To ale nie je jediný problém. Tu nejde len o vyčerpanie zdrojov, ale aj o emisiu látok, ktoré sa výrazne podieľajú na zmene životného prostredia, ktorá bude mať (a už dnes to vidíme) za následok to, že nebudeme schopní vyprodukovať toľké množstvo potravy. Aby to bolo jasné a zrozumiteľné, budu umierať ľudia. Už to nebude to “masové vymieranie druhov”, o ktorom nám vedci hovoria  a pred ktorým si zatvárame oči, bude to vymieranie nás ľudí [2], našich priateľov. Sekera sa obráti, konár pod nami padá.  

Technika ako spása? 

Sú medzi nami aj ľudia, ktorých náboženstvom je technika. Veria, že zavádzanie techniky do odvetví ľudskej ekonomiky vyrieši globálny klimatický problém. Táto cesta má svoje čaro, aj svoje logické argumenty. Vďaka inžinierskej presnosti sa zvýši produktivita s využitím rovnakého množstva zdrojov, čo môže pomôcť pri ochrane životného prostredia. Je to ale vážne tak? Nebude to znamenať to, že sa starý problém preskupí do nového? 

Počúvame dnes o tom, ako elektromobilita vyrieši zásadný problém. Zníži emisie, ktoré vypúšťame pri svojom dennom pohybe, no zároveň raketovo zvýši požiadavku na výrobu elektriny a tak isto zvýši spotrebu vzácnych kovov. V Kongu, ktoré je najväčším producentom kobaltu, zistila organizácia Amnesty International, že kobalt využívaný v našich “future technologies” ťažia deti v podmienkach, ktoré vedú k pľúcnym ochoreniam. [3]

Ak máme tieto podmienky dnes, kedy je elektromobilita len na svojom počiatku, aké problémy nastanú s rastúcou požiadavkou po surovinách? Uchýlia sa ťažobné spoločnosti k rešpektovaniu ľudskdých práv a dôstojností, ktoré ich bude stáť nemalé peniaze, alebo pôjdu bezhlavo za naplnením potrieb automobilového priemyslu, a tým pádom aj za naplnením vlastných bankových účtov? 

Dáta World Bank Group o využívaní kritických kovov zo životného prostredia
Dáta World bank group

Toto sa netýka len mobility. Inteligentné riešenia pomaly prenikajú do sfér každého priemyslu, napríklad aj do poľnohospodárstva. Na jednej strane zvyšujú produktivitu, a tým znižujú spotrebu, no na strane druhej je tento inteligentný priemysel v rukách spoločností, voči ktorým nemajú menší hráči žiadnu schopnosť konkurovať. Vo výsledku tak prídu o prácu ľudia, ktorí miesto konzumovania lokálnych potravín budú musieť konzumovať potraviny vypestované na megafarme na druhej strane sveta. Aj napriek dovozu bude síce možno dostupnejšia, no nie je mobilita hlavným producentom skleníkových plynov? 

Greenwashing 

Silu zeleného hnutia si uvedomujú aj veľké spoločnosti. Ak sa dnes pozrieme na výklady obchodov, zistíme, že už vôbec nemusíme chrániť planétu, lebo spoločnosti to robia za nás. Na každom produkte nálepka férového obchodu, či ekologickej udržateľnosti. Je to trochu podozrivé, hlavne, keď si človek skúsi spomenúť, koľko takých produktov bolo pred desiatimi rokmi. 

Greenwashing je definový ako proces vytvárania falošného dojmu, či poskytovania falošných informácii o tom, že produkty spoločnosti sú ekologickejšie. [4]

Spomeňme si všetci na aféru dieselgate, kedy bol do áut inštalovaný softvér, ktorý dokázal rozpoznať, že sa auto nachádza na emisnej kontrole a podľa toho aj upraviť emisie.[5] Asi najkrajší príklad toho, ako asi niektorým veľkým hráčom záleží na kvalite ovzdušia a životného prostredia. 

Aj v ďalšom prípade ostaneme pri autách. Tentokrát je to politika Európskej únie, ktorá v snahe o znižovanie emisií nariadila normy pre biozložku, ktorá sa pridáva do palív. Zvýšenie spotreby palmového a repkového oleja, vedie k jeho zvýšenej produkcii, ktorá vedie k odlesňovaniu, ktoré znižuje schopnosť krajiny absorbovať emisie oxidu uhličitého. [6]

Greenwahing sa ale netýka len áut. Vďaka podobným greenwashingom množstvo ľudí nakupuje spokojne v domnienke, že ich produkt je v poriadku, a ničenie životného prostredia prebieha ďalej – pod zeleným rúškom. 

Ochrana životného prostredia naruby aj na Slovensku? 

Podobne ako svetom, aj Slovenskom sa šíria mnohé výzvy na ekologické uvedomenie. V poslednej dobe je to  klimatická petícia, ktorá slávi úspech, na naše pomery možno aj nečakaný. Je dobré, že sa takáto aktivita stvorila, najmä že ju stvorili ľudia, ktorí majú medzi ľuďmi nejaký ten vplyv. Možno to bude stačiť na to, aby sa nad ekologickým problémom zamysleli aj obyčajní ľudia, ktorí si žijú spokojným životom a nasledujú trend dobrého života, ktorý videli v televízore. Možno nabudúce nevyhodia v lese prázdnu plastovú fľašu. Ako z rozprávky, ale stačí sa pozrieť bližšie. 

Vedúce osobnosti petície patria medzi tzv. influencerov. Jedným z nich je aj moderátor istej najštýlovejšej módnej šou, ktorý je aspoň podľa vlastnej prezentácie aktívnym fanúšikom módy. Podobne to je aj u ostatných. Spoločným prvkom je ale elektronika, ktorá je potrebná na udržanie si vplyvu prostredníctvom fotiek, videí atď. Ďalším spoločným prvkom je taktiež to, že dotyčný si plnými dúškami užívajú možnosti civilizácie, ktoré stoja za problémom, proti ktorému tak zrazu bojujú. Veď samá signatárka píše, že ju bavia možnosti, ktoré mesto ponúka. Nie sú to, však, tie zbytočné možnosti, ktoré nám ničia Zem? 

Nie je žiadnym tajomstvom, že módny priemysel patrí medzi najväčších znečisťovateľov planéty. Na pestovanie bavlny, ktorá sa používa v módnom priemysle, sa používa až 2,4 percenta ornej pôdy. Výroba jedného trička stojí približne 2700 litrov vody. K tomu je potrebné zahrnúť aj dvestotisíc otráv, ktoré vedú k dvadsiatim tisícom mŕtvych, ktoré súvisia s pestovaním bavlny. (Hartmann, 2020, s.51)

Ďalším problémom textilného priemyslu je umelé plastové vlákno, ktoré sa dnes bežne v šatstve nachádza. V rokoch 2000 až 2016 stúplo používanie polyesteru v textilnom priemysle o 157%, teda na 21 miliónov ton. Vďaka praniu týchto odevov sa do morí dostáva až 1,53 milióna plastových častíc, čo tvorí 35% celkového podielu plastových častíc v mori. (Hartmann, 2020, s.55)

Problémom, ktorý sa s týmto spája, je aj fenomén recyklovaného šatstva, kde sa plastové vlákna tvoria z plastového odpadu, ktoré sa vylovili z mora. Marketing velí, že kupovaním týchto produktov čistíme oceán. Vďaka tomuto šikovnému triku sa môžu predaje zvýšiť a firmy si získajú aj zákazníka, ktorý sa zaujíma o ochranu životného prostredia. Čo nás potom, že pri praní takýchto textílií sa tento odpad do mora dostáva v podobe mikročastíc, ktoré ale “aspoň nevidno”. Vidno ich ale v rybách, ktoré potom konzumujeme. 

Ak nás nezaujme ekologický dopad módneho priemyslu, možno nás zaujme ten humánny. V továrňach, ktoré vyrábajú pre obľúbený koncern Kampaň za čisté šatstvo odhalila 518 nedostatkov v oblasti stavebnej bezpečnosti, 836 nedostatkov v oblasti protipožiarnej ochrany a 650 nedostatkov v oblasti elektrickej bezpečnosti. Všetky tieto nedostatky môžu viesť k závažným incidentom, podobným tomu, ktorý sa stal v roku 2013 aj v Bangladéši. (Hartmann, 2020, s.53)

Incident Rana Plaza
Incident v Rana Plaza, pri ktorom zahynulo 1100 ľudí a ďalších 2200 bolo zranených

Posuňme sa teraz ale k tej elektronike. Na to, aby sme vyvážili ekologický dopad našich počítačov, mobilov, museli by sme ich používať podľa štúdií v rozmedzí 33-89 rokov. [7] Koľkých ľudí ovplyvní známa osoba, ktorá sa odfotí s novým mobilom v ruke? Koľko mobilov sa predáva vďaka dobrej reklame a to aj napriek tomu, že predošlé zariadenie stále funguje? Marketing má určite dáta, no nie je cieľom tohto článku o tom podávať presné informácie. Paradoxom ale je, že v dobe, kedy už vlastní smartfón takmer 62% svetovej populácie [8], šikovné korporácie vymysleli spôsob, ako vám predať ďalší smartfón, konkrétne v podobe inteligentných hodiniek. Koľko surovín bolo potrebných pre tieto zbytočné zariadenia? Nebolo by lepšie tieto vyťažené suroviny použiť v iných odvetviach, než ako na sledovanie parametrov, ktoré ste ešte včera považovali za zbytočné, resp. ich vôbec nepoužiť? 

Áno, vlády majú veľký podiel na celkovom svetovom znečistení. Vlády sú, ale, zrkadlom ľudí. Ktorá vláda bude konať proti vlastným občanom? Prečo by sa vôbec zasadzovala za ochranu životného prostredia, ak ľudia, ktorí sa zasadzujú o zníženie emisií oxidu uhličitého, tento oxid uhličitý svojim spôsobom života aj produkujú? Prečo by počúvali cestovateľského blogera, ktorý volá po obmedzení dopravy, no sám precestoval celý svet? Prečo by počúvali niekoho, kto volá po znížení odpadu, no sám ho svojim prepychovým životom podporuje, a ešte ho dáva za vzor ostatným?

Možné riešenia

Vo svetle informácií, ktoré článok priniesol, vidíme, že riešenia, ktoré sa nám ponúkajú dnes, nie sú neomylné a nesú si so sebou mnoho problémov. Vidíme, že súčasné riešenia problémov by sme mohli nazvať len ich preskupením, ktoré problém odsúvajú na inú koľaj. Ako teda ďalej? 

Začínajú silnieť hlasy, ktoré vravia, že riešením environmentálnej krízy môže byť komunita a lokálne udržateľné produkty. Dnes je to slovíčko, ktoré si nesie nejaký ten nádych niečoho moderného, prelomového, prospešného. Zas raz sme len vymysleli teplú vodu. Ešte v druhej polovici 20. storočia sme tu mali princíp veľkorodiny [9], ktorú snáď možno vystopovať až do kmeňových zriadení našich dávnych predkov. Spoločným prvkom idey komunity a veľkorodiny je istá miera sebestačnosti, ktorá je založená na lokálnom pôdnom majetku. Aj toto môže byť do istej miery riešením problému. Bojujeme s emisiami, no kúpime si čínsky cesnak, americkú kukuricu a africké kakao, z ktorého pestovateľ nemá nič. Nebolo by lepšie, keby sme využili pôdu, ktorou na dedinách ešte ľudia disponujú a vypestovali si všetko, čo sa nej vypestovať dá? Veď ešte pred pár rokmi sa na nej gazdovalo. Dnes je gadzovanie skôr trest, ako záslužná práca, ktorá vie pomôcť v boji s klimatickou zmenou. Netreba sa ani čudovať.

Nezaviazali sa ale vlády, že podporia lokálnych pestovateľov? Prečo teda nekonajú? Ľudia prichádzajú o živobytie. Nie je práve teraz ten čas, kedy by sa podpora lokálnych pestovateľov vyplatila najviac? Prečo nie je toto zakomponované v slávnej petícii?

Prečo nehovoríme o potrebe uskromnenia? Máme sa omnoho lepšie ako v minulosti, dokonca sa máme dobre viac, než je zdravé. Každý štvrtý dospelý jedinec je obézny, u detí je to každé tretie dieťa. Vážne potrebujeme toľko potravín? 

obezita v Anglicku
Obezita v Anglicku, ktorá kopíruje európsky trend

Je pravdou, že lokálnym pestovaním plodín nikdy nenadobudneme potravinovú sebestačnosť. Zvlášť v prípade, kedy je spotreba potravín na dnešnej úrovni. Väčšina z nás ale nepotrebuje taký príjem jedla, aký má dnes. Nikto z nás nepotrebuje jesť mäso každý deň. Nikdy to tak nefungovalo. Dnes sme prepadli zdanlivej funkčnosti nášho potravinového modelu, no ten je taktiež neudržateľný. Alebo chcete konzumovať mäso nadopované antibiotikami, či vajcia od sliepok, z ktorého zjavu by nejeden mal celoživotnú fóbiu? Využívajme zdroje zeme s rozumom.

Výsledkom našej chuti je obezita, ktorá sa spája s duševnými a telesnými chorobami. Zvládne zdravotný systém nápor, ktorý ho čaká vďaka rastúcej miere obezity, s ktorou sa spája množstvo chorôb? Nie je to náhodou tak, že si týmto blahobytom ničíme nielen zem, ale aj sociálny systém, ktorý musí za každú cenu prežiť v dnešnej podobe? 

Uskromnenie sa ale netýka len potravy. Týka sa aj spomínanej módy. Nebolo by lepšie si namiesto desiatich tričiek z pochybným pôvodom kúpiť dva také, u ktorých je celý výrobný proces známy? Schválne teraz píšem o celom výrobnom procese, nakoľko aj textilný priemysel je popretkávaný problémami a často zákazník platí vyššiu cenu za minimálnu zmenu. Takýmto spôsobom môžeme prejsť celé odvetvie ľudských potrieb, nie je preto potrebné to tu ďalej rozvíjať. Len si to zhrňme. Najlepšie tričko je to, ktoré nemáme. Najlepšie auto je to, ktoré má dve nohy. Najlepší burger je ten, ktorý si urobíte z doma vypestovaných plodín. 

Záverom 

Človek má pocit, že akýmkoľvek smerom sa pozerá, vždy vidí len slepú uličku, ktorá sa vďaka slepej chôdzi kráčajúcich stane cintorínom. Ako dlho potrvá, než sa systém stane obeťou systému? Koľko ľudí prirovnáva dnešný stav k stavu, kvôli ktorému padli predošlé civilizácie? Prečo aj napriek tomu, že to všetci vidíme a cítime, ďalej slepo nasledujeme zvrátený ideál? Uvedomiť si treba jediné, ľahšie je žiť celý život skromnejšie, než z blahobytu padnúť do blata. 

Použitá literatúra

HARTMANN, K. 2020. Zelené klamstvo. Premedia SK. 2020, 192 s., ISBN:978-80-8159-815-9

KRÁLIK, L. 2015. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava : VEDA, 2015. 704 s. ISBN 978-90-224-1493-7

Internet: 

[1]https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ludstvo-zije-nad-pomery-na-naplnenie-potrieb-potrebujeme-skoro-dve-planety/ 

[2]https://www.enviroportal.sk/clanok/usa-na-planete-zem-sa-zacal-sieste-masove-vymieranie-druhov-tvrdia-vedci

[3]https://www.amnesty.org/en/latest/news/2019/03/amnesty-challenges-industry-leaders-to-clean-up-their-batteries/ 

[4] https://www.investopedia.com/terms/g/greenwashing.asp 

[5]https://en.wikipedia.org/wiki/Volkswagen_emissions_scandal 

[6] http://biofuel.org.uk/disadvantages-of-biofuels.html 

[7] [https://www.tecnologialibredeconflicto.org/en/environment/ 

[8] https://www.bankmycell.com/blog/how-many-phones-are-in-the-world 

[9] https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/velkorodina/ 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.