blog Zemislava

Ľ.Bebčák: “Celý problém je v tom, že o vlastnej minulosti nevieme nič.”

Ľuboš Bebčák je zakladateľom a správcom stránok Slovanské čary a tradície, kde ponúka pútavou formou čriepky z našej histórie. Taktiež je autorom viacerých poviedok, ktoré zasadzuje do sveta Slovanov. Jeho osobu priblíži nasledujúci rozhovor.

Tak na začiatok nám povedz, kedy a ako ti učarovalo slovanstvo a čo pre teba mytológia znamená. Ide o koníček, alebo je mytológia aj súčasťou tvojej osobnej viery?

Ako správny Slovák som bol aj ja kŕmený západnou knižnou a filmovou produkciou. Čo sa týka historických diel, vždy som tak nejako predpokladal, že “u nás sa nič nedialo”, až kým som si neprečítal, čo všetko sa stalo na Veľkej Morave. Vtedy som ostal v úžase a pochopil som, že celý problém je v tom, že o vlastnej minulosti nevieme nič. To bol prvý krok, niekedy v čase dospievania. Postupne som si začal dopĺňať “biele miesta” z minulosti našich predkov a tá doba ma začala fascinovať. Postupne celá vec pre mňa nabrala veľký význam, pretože sa stala osobnou. Dnes si uvedomujem, že existujú divotvorné sily – možno ich nazvať aj bohmi – len celá predstava o nich bola medzičasom zmenená a potlačená (kto sa zaujíma o históriu, ten vie). Na druhú stranu, vôbec sa nehlásim k hnutiam, ako je rodnoverie. Ja to cítim ako vec mojej osobnej spirituality a nevidím zmysel v organizovaní sa do spolkov po cirkevnom vzore.

A čo spoločné slávenie sviatkov? Taktiež preferuješ osobné spájanie sa s divotvornými silami, alebo ťa možno vidieť aj na väčších slávnostiach?

Väčších slávností som sa nezúčastnil, aj keď už som nad tým vážne uvažoval pri letnom slnovrate. Ale posledný rok stretávaniu neprial, preto z toho zišlo. Chcel by som tam vziať aj moje tri deti, ktoré sa už dostali do veku, keď dokážu takéto veci vnímať. Tak snáď bohovia doprajú a toto leto bude poriadna oslava slnovratu možná.

Aj takéto zaujímavosti možno nájsť na fb Slovanské čary a tradície.

Presuňme sa teraz k projektu Slovanské čary a tradície. Udržať si priazeň a sústredenie ľudí je v dobe informačného šumu ťažké, čo bolo tvojou motiváciou vytvoriť túto stránku?

Nemyslím, že je tak ťažké udržať si priazeň, mám jednoduchý recept: snažím sa tvoriť hodnotné príspevky, fanúšikovia si vyberú čo ich osloví a záhadné mechanizmy sociálnej siete urobia, čo uznajú za vhodné. V prvom pláne to nebola žiadna myšlienka na fejsbúkovú “fan page”, v prvom pláne som si z kníh zapisoval čriepky o zaznamenaných zaujímavých rituáloch, kúzlach, či zariekaniach. Chcel som čo najlepšie preniknúť do myslenia Slovanov spred viac než tisícročia a pochopiť, ako vnímali svet (pretože si dnes už neuvedomujeme, že naše poňatie sveta je diametrálne odlišné takmer v každom smere). Počas rodičovskej dovolenky som pochopil, že takéto informácie by mohli zaujímať aj iných – a prípadne by ma mohli nasmerovať k ďalším. Preto som jednoducho založil stránku. Sekundárnym dôvodom bolo ezoterické “védistické” hnutie, ktoré sa pred rokmi aj mne pri gúglení nejakej otázky zobrazilo vo vyhľadávači ako prvé. Pritom to je jednoducho vyvrátiteľný moderný falzifikát. Dúfal som, že by taká stránka mohla urobiť medzi laikmi, ktorý sa o naše dávne dejiny zaujímajú len zbežne, trochu osvetu.

V približne akom čase si začal vnímať ono “védistické” hnutie ako akýsi problém?

Problém som začal vnímať keď som sa pridal do skupiny SLOVANIA (tiež na fejsbúku), kde som pochopil, aké množstvo ľudí tie výmysly berie ako zaručenú pravdu. Neviem presne kedy to bolo, ale mohlo to byť v roku 2018.

Ľudia to berú ako zaručenú pravdu a len ťažko ich presvedčiť o opaku. Často snahy o ich “nápravu” majú práve opačný efekt. Ako k nim pristupuješ na svojich stránkach?

Na stránke vystrkujú rožky len občas, keď v niektorom z príspevkov je informácia, ktorá je v rozpore s védamy. Komunikujem s nimi pokojne, upozorním ich na to, že ich informácia je nesprávna a vysvetlím aj prečo. Väčšina ľudí následne reaguje slušne, pár krát sa rozprúdila aj nejaká diskusia. Zopár účtov, ktoré naozaj všade pchali védy a o diskusiu záujem nemali som na stránke zablokoval a je pokoj. Spomínam si, že ich najviac vytočili správy o zvieracích obetách (védy tvrdia, že Slovania nikdy neobetovali zvieratá). Vtedy som sa na to zameral a vložil zopár historických správ, kde boli zvieracie obety opisované a aj nejaké archeologické nálezy, ktoré objavili kosti zvierat na obetiskách, prípadne v základoch domu a podobne. Správa o tom, že v 7. storočí bol v Grécku vypočítaný cirkevnými učencami dátum stvorenia sveta, od ktorého pravoslávna cirkev ešte donedávna rokov rátala letopočet, ktorý je – čírou náhodou – presne rovnaký ako letopočet védistov, tiež rozprúdila debatu. Verím, že pár ľudí, ktorí informácie z védystických ezo-kníh nekriticky prijali, už začalo na bombastické informácie o desaťtisícročnej ríši Slovanov triezvo. Podľa mňa védisti hanobia vlastných predkov, keď popierajú všetko čo ich (a naši) predkovia vybudovali a zanechali po sebe, len aby to nahradili neuveriteľnými bludmi. Ale lož má krátke nohy, ja ten ošiaľ beriem ako poľutovaniahodnú anomáliu. Duby a lipy sa dožívajú stovky rokov, narastie im zopár letokruhov a na védystické fantázie si spomenie len pár pamätníkov.

Traduje sa, že o Slovanoch sa dochovalo málo prameňov. Z akých prameňov najčastejšie vychádzaš?

Najviac sa mi páči práca M. Pukanca, v ktorej rekonštruuje slovanský panteón, ale už som si overil, že také štúdie sú príliš komplikované na to, aby som ich bez väčších úprav zdieľal na sociálnych sieťach. V príspevkoch používam citáty, aby som mohol uviesť zdroj a čitateľ si to mohol overiť. K tomu sú vhodné popularizačné diela, ako napríklad knihy od výbornej K. Nádaskej, alebo pekne ucelená kniha M. Téru o hromovládcovi. Informácie zo zahraničia čerpám zo zahraničných na wiki, kde sa dá preklikať na zahraničné zdroje, pretože mám pocit, že tie slovenské a české som vyčerpal. Našťastie Slováci stále robia výskum a tak sú odhaľované nové fakty do mozaiky. 20-30 rokov dozadu prevládalo presvedčenie, že bohyňu Mokoš poznali len vo východnej rusi a preto je len lokálnym božstvom, no v jednom z posledných diel M. Golemu som našiel dôkazy o tom, že na Spiši stojí vrch, ktorý sa ešte v stredoveku volal Mokošin vrch.

Súčasťou tvojej tvorby sú aj poviedky. Môžeme v budúcnosti očakávať prepojenie zo znalosťami o Slovanoch?


Väčšinu príbehov zasadzujem do slovanského sveta, takže prepojenie tam je veľké, snáď až obrie. A to je jeden z dôvodov, pre ktorý chcem pochopiť myslenie starých Slovanov (nakoľko sa to dá). Nechcem aby šlo v podstate o moderný fantasy príbeh, kde je len namiesto Artuša Ilja Muromec, miesto Lich Kinga Koščej a miesto svätej trojice Triglav – to so starými Slovanmi nemá nič. No sme deťmi svojej doby a preto si často ani nedokážeme napríklad predstaviť ticho, ktoré sa rozprestieralo v noci v nejakej Slovanskej osade. V našich domoch (hradoch) aj po uľahnutí k spánku stále niečo hučí (chladnička, plynové kúrenie, aj nabíjačka či router vydávajú takmer podprahový zvuk), zvonka k nám dolieha hučanie áut, generátorov a hlasov. Pred tisícročím tu bolo ticho, okná neboli a preto keď na jednej strane niekto vykríkol “Horí!”, hneď boli na nohách aj bratranci žijúci na opačnej strane hradiska. A tak je to v každom detaile. Dnes sme k cudzím ľuďom nevšímavý, či podozrievavý, kedysi cudzincov Slovania hostili a koho pohostili, ten im už ublížiť nemohol. A cirkev pôvodný postoj Slovanských národov k smrti, životu, hodnotám, lesným divom, bohom, významným dňom v roku, či predmetom a úkazom za tisícročie svojho pôsobenia zmenila tak, že je potrebné zbierať drobné čriepky kde sa len dá. Dobrým materiálom je Iliada, napísaná pred takmer troma tisíckami rokov (!), predstavy o svete od sibírskych, či amerických šamanov, ktorí žili v tak odľahlých miestach, že tam cirkev nedočiahla a preto nebola reťaz odovzdávania vedomostí narušená, ale aj naše čriepky: Kysucké vedmy, Žitkovské bohyne, Poľské šeptuchy – určite existujú miesta kde sa čo to zachovalo aj v Bielorusku a na Ukrajine.

Vravel si, že sa snažíš pochopiť myslenie starých Slovanov. Čo by nám podľa teba odporúčili v dobe, kedy sme pochopili, že sú javy, ktoré nás presahujú?

Čo by nám odporučili predkovia v dobe, kedy sme pochopili, že sú javy, ktoré nás presahujú? To si netrúfam povedať, no dá sa s nimi spojiť. A pokiaľ veríte na reinkarnáciu (v ktorú podľa mňa Slovania v najstarších dobách verili – existujú určité náznaky), tak si možno stačí len rozpamätať. Je šanca, že mnohí z nás tu pred tisícročím žili.

Tak a sme na konci. Ďakujem za rozhovor.

Aj ja ďakujem pekne Zemislav 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.