Miroslav Mráz, vystupujúci pod prezývkou Frostík je dlhoročným praktikujúcim pohanom pôsobiacim v českej organizácii Pohanský kruh. V dnešnom rozhovore, ktorý je zároveň prvým rozhovorom na mojom blogu sme sa rozprávali o počiatkoch pohanstva v susednom Česku, ale aj o jeho smerovaní v budúcnosti. Viac sa už dočítate v nasledujúcom rozhovore. Na začiatok nám povedz niečo
Žijeme v časoch, ktoré nás nútia tráviť svoj čas v mestách, medzi štyrmi stenami, zahľadení do obrazoviek televízie, ktoré nás zaťahujú do všakovakých ilúzií. Tvrdia, že svet funguje tak, ako to vidíme na obrazovke. Veľké, moderne usporiadané domy, namaľované krásavice voziace sa na luxusných koníkoch z chladnej zliatiny. Napájaný silou ilúzie spokojnosti a šťastia utekáme
V súčasnosti má ľudstvo na výber mnohé duchovné smery. Či už sú to veľké náboženstvá, alebo maličké duchovná. Každý duchovne založený človek, ktorý je ale slobodný, určite rozmýšľal o tom, ktorý boh, alebo ktorá viera je tá pravá. Zámerne som zvýraznil slovo slobodný, pretože dnes je mnoho duchovných ľudí v okovách rôznych inštitúcií, ktoré by
V posledných časoch sme svedkami rozšírenia rôznych náuk o slovanstve, ktoré sa považujú za tie jediné pravé, no pritom fakty zbierajú z akejsi alternatívnej dimenzie, mne neprístupnej. Jednou z takýchto filozofií sú aj pomerne rozšírené Slovansko-árijské védy so silným nádychom vedeckej fantázie. …Ako prví na Zemi pristáli Da-Árici. Prileteli na Vajtmare, kozmickom korábe, ktorý je
Ekologické pokrytectvo každého z nás Dnes je mnoho ľudí, ktorí toho o prírode “nakecajú mnoho”. Ochrana prírody v duchu prehlásení na facebooku typu “hlúpy ľudia si prírodu nevážia a ničia ju” a pritom ťukajú do klávesnice, na ktorej výrobu bol potrebný zásah do prírody a oblečený sú v najmodernejších šatách, ktoré si zajtra vymenia za
Čas uteká ako voda a kolo roku sa posunulo ďalej. Jeseň vystriedala obľúbené leto, hmly vystriedali hrejivé paprsky Slnka. Hranica medzi svetmi sa stiera, súverci pozývajú na oslavu Dušičiek. Duch praví: “Choď!”. A tak nadišiel obradný deň, Dušičky. Vybral som sa v predstihu, nakoľko inej možnosti nebolo kvôli sviatočným spojom a vzdialenosti obradiska od civilizácie.
Dni sú už viditeľne kratšie a rannú krajinu zakrýva jesenný opar, ktorý sa tiahne z hôr až do údolí, kde zakrýva ľudské obydlia. Noci prichádzajú z nenazdania a s nimi aj bytosti oného sveta a mocný ich pastier, Veles. Tak to vo svete Slovanských bohov už veky býva. Význam mena Veles sa odvodzuje od koreňa
Bôžikovia, spoločníci našich predkov Bôžikovia. Naši predkovia ich poznali veľmi dobre. Niekedy mal každý dom svojich bôžikov. Takýto bôžik sa volal Hospodárniček. Tento kult mal miesto aj obytnom priestore domu. Je známe, že v rohu izby bolo miesto pre bôžikov a bohov a ich sošky. V kresťanských časoch sa verilo, že ochrancovia domu, malý bôžikovia
Prastará viera a kult predkov Slovanská viera bola z veľkej časti kultom predkov. Starí Slovania verili, že predkovia sa zúčastňujú obradov a dôležitých rodových udalostí alebo sú prítomní pri preberaní dôležitých otázok a mnohých ďalších činností, ktoré mali vplyv na budúcnosť rodu, či celej dediny. Tak isto mohol gazda, správca majetku po svojej smrti ostať
Možno si kladiete otázku: “Prečo by som sakra mal niečo robiť? Mne sa nechce, nemôžem, nemám čas…veď aj tak mi je teraz dobre.” Pohyb, životná sila našich predkov Nuž, neaktívny spôsob života je pre človeka neprirodzený. Človek od nepamäti musel prekonávať vzdialenosti kvôli zabezpečeniu potravy. Človek musel manuálne pracovať, aby si zabezpečil nástroje, miestečko kde