Perúnov deň 2018
Koleso roku sa opäť mierne pootočilo a tak sme sa dostali do času, kedy je aktivita hromov nad našim územím štatisticky najvyššia. Žatva sa pomaly začína a tak poďme osláviť meno Perúnovo, nech je ona žatva hojná a zdravá.
Cestou necestou
Ako už tomu posledný čas býva zvykom, na obrady chodíme vo trojici – plný stav občiny Mokošin kruh. Keďže sme z východného Slovenska, opäť sme si museli privstať očosi skôr. Mne osobne to problém nerobí a už vôbec nie ak ide o akciu, na ktorú sa každý už dlho teší.
Tak sme spolu nasadli na vlak, kde sa k nám po dlhšom čase pridali ďalší pútnici. Nakoniec sme sa spolu dostali až do Kremnice, kde sa nám po úmornej túre zo slnkom na chrbte objavil pán, ktorý nám prostredníctvom plechového koňa ušetril mnoho energie.
Vybalili sme sa a ešte toho dňa na Velestúr, kde sa nachádzajú údajné slovanské runy. Miesto je to pekné, aj runy sú zaujímavé no o ich pravosti ja nie som presvedčený.
Naše kroky neskôr smerovali i k obradisku, ktorého krásu si môžete vychutnať na fotkách.
Deň zbehol pomerne rýchlo a tak nastal večer, kedy sa otvorili prvé fľaše nápojov bohov a kedy sa i nové duše mohli bližšie pospoznávať. Ba niektoré si vyslúžili aj nové prezývky – konkrétne ja až dve 😀 .
Ráno robí deň
Ako to už býva zvykom, zobudil som sa medzi prvými. Zatiaľ čo väčšina ľudí spala, ja už som si dal strohé raňajky a čajík, ktorý po noci osvieži a zahreje.
Keďže ráno býva v lesoch iné a viac cítiť jeho stratenú posvätnosť, vybral som sa na obradisko pokochať sa krásnou rannou krajinou a trošku si prečistiť myseľ. Do maskáčov som síce povytieral všetku rosu, aj tak to stálo za to.
Velesiáda a samotný obrad
Tradičným prvkom osláv dňa Perúna býva súťaž – Velesiáda, kedy si nielen chlapi merajú svoju zdatnosť a silu. Košičanov som premiérovo zastupoval v dvoch disciplínach ja. Začiatočnícke šťastie sa nekonalo, preto budem musieť doma trénovať. Na Velesiáde panovala dobrá atmosféra a dobre sa pozeralo i na odušu zápasiace deti.
Po ukončení Velesiády sa ľud pohostil a tak sa pokračovalo na obradisko, kde nás už netrpezlivo vyčkávali obradníci. Obrad sa konal v mene odkazu Šimona a jeho úroveň bola vysoká, i keď nie zo všetkým by som ja súhlasil.
Po ukončení obradnej časti nasledovala hodovanie pri obradnom ohni, kde sme za spevov ľudových piesní mohli pozorovať i hromy brázdiace horizont. Keď sa búrka presunula k nám, pobrali sme sa do bezpečia a pri každom silnom údere hromu sa lesom šírilo – Slava Perunu!
Návrat do Malachova
Po noci plnej rozpráv na všakovaké témy sme sa prebudili do sviežeho rána a približne po hodine sme sa vybrali smerom na Malachov. Cestou na nás číhalo všeličo, no najviac nás prekvapila zosunutá cesta, ktorá mala na svedomí mierne vybočenie z plánovanej trasy.
Strach zo zmeškaného vlaku odohnal dovolenkujúci čech, ktorý nás odviezol až do Bystrice a vlak sme tak s prehľadom stihli.
Cesta zbehla tak rýchlo ako celý víkend a z osláv Perúna si odnášam prevažne dobré spomienky. Civilizačné povinnosti opäť doliehajú na človeka, ale sú to práve sviatky, ktoré tvoria akési medzníky v našich životoch a ktoré nás aspoň nachvíľu odbremenia od všedných starostí. Inak to nebolo ani v životoch našich predkov – zmenili sa len kulisy, no život ostáva takmer rovnaký. Tak sa skončil víkend Perúna a ostáva len dúfať, že o rok sa tam zase stretneme v zdraví a pohode.
