Uctievanie bohov z rozličných panteónov

Často sa stretávam s bytosťami, ktoré sa pokúšajú, alebo resp. tvrdia o sebe, že uctievajú bohov z rozličných panteónov. Predovštkým je to mix germánskej, keltskej a slovanskej viery. Je takáto cesta ale správna? Ako sa k tomu stavajú bohovia?

 

Cudzia viera očami predkov

Je pomerne ťažké stanoviť náladu prevládajúcu v spoločnosti, ktorá tu žila pred 800 rokmi. Prevláda ale názor, že slovanská spoločnosť bola silne konzervatívna a z toho by malo vyplývať, že človek uctievajúci “cudzích bohov” mal problém navyše

Na druhej strane ale nikto nemôže povedať, že rodná viera a kultúra, ktorá ju sprevádzala, bola rýdzo slovanská. O tom, že aj slovania boli ovplyvňovaný susedmi svedčia vykopávky, záznamy z kroník a dnes už aj pokročilá jazykoveda. Konieckoncov to vidíme aj dnes, stačí sa pozrieť do slovníka, ktorý používame. Koľko cudzích výrazov tam je?

 

Podobnosť indoeurópskeho panteónu

Aj napriek tomu, že bohovia majú rozličné mená, po bližšom študovaní zistíme, že podobnosť indoeurópskych bohov je jasne viditeľná. Asi najlepším príkladom je Perún a Thor. Obaja predstavujú boha hromovládcu, no predsa ich poznáme pod inými menami a rôznymi charakteristkými vlastnosťami.

Súboj Perúna a Velesa je síce málo pravdepodobný, ale ilustrácia dokonale poukazuje na podobnosti

 

O podobnosti svedčí aj fakt, že na Kyjevskej Rusi pôsobiaci Varjagovia postupom času prijali vieru prevládajúcu v krajine. Možno za tým bola aj skutočnosť, že podobnosť medzi Perúnom a Thorom bola jasne viditeľná a tak títo bohovia splynuli do jedného boha, ktorý je na Rusi Perúnom a na severe Thorom.

 

Uctievanie viacerých bohov mojimi očami

Osobne si myslím, že uctievanie viacerých panteónov nie je práve najšťastnejšie riešenie. Každý dobre vie, že bohovia sú aj žiarliví a žiarlivosť robí často problémy. Veď čo ak si aj bohovia povedia, že minule ti bol dobrý henten a dnes žiadaš pomoc odo mňa?

Tak isto si myslím, že uctievanie dvojitého panteónu môže byť následkom akejsi prospechárskej myšlienky, konkrétne: viac bohov = viac priazne. A potom sa už nemôžeme baviť o úprimnej a čistej viere.
Tak isto si nemyslím, že stotožňovanie bohov je správnym argumentom. Ak zakričíte na ulici Stano, určite sa k vám neotočí Jaro apod.

Na záver by som ale rád dodal, že nie som hovorca bohov a teda nevravím, že je to tak. Každý človek má právo vybrať si svoju vieru a cestu a ak niekoho napĺňa cesta mixovaná, budiž.

Obrazový materiál

Thor and Perun, ilustroval fuchskauz

Indoeurópsky hromovládcovia

9 thoughts on “Uctievanie bohov z rozličných panteónov

  • Este je zaujimavy aj napr. Hermes (Herm) od sariskeho hermic (hrmiet) co nie je az tak divne kedze Grecki Dorovia prisli do Grecka z oblasti Slovenska.

        • Uhm a preto nemá Hermés s bleskami ani hrmením nič spoločného, že? 🙂

          Nehovoriac o tom, že Dórovia prišli do Grécka okolo roku 1150 pred naším letopočtom – v tom čase tu boli Kelti a Germáni, ktorí určite nehovorili šarišsky 😀

          • To, ze jeden nemecky historik pri flasi vina rozdelil Europske narody na Keltov, Germanov a Slovanov neznamena, ze je to pravda. Cezar ako jeden z prvych zaRynskych kmenov stretol Hermanov/Hermionov a podla nich oznacil vsetky zaRynske a zaDunajske kmene ako Germanov. Oni sami sa tak nikdy neoznacovali okrem toho jedneho maleho kmena. A Keltov oznacujeme podla pouzivania jedneho druhu sekery co je este smiesnejsie. Preto udajni keltski Bojovia boli obycajny slovansky bojovnici, a ich opevneny dum/dom volame opi-dum. Povodny jazyk povodnych Europskych kmenov bol blizky slovanstine/slovanstine a az v neskor sa do neho dostavali latinske a ine vymyslene slova. Preto vznikaju zvlastnosti kde anglicke ci nemecke Book, Buch ne odvodene od stromu buk (lebo jeho haluzky sa prisivali na latku a vytvarali napisy – tradicia v slovanskych krajinach dodnes). Podobne ako madari maju strapacky a nevedia ze je to od strapaty ci maju palenku a nevedia co je palit. Najme v dolinach vychodneho a stredneho Slovenska sa do znacnej miery zachoval v nareci povodny praslovansky jazyk, ktorym sa hovorilo vsade v Indoeuropskom svete.

        • Ach Slovan, táraš o opitom človeku, no sám veríš tomu, čo si nejaký opilec navymýšľal. Spájať vranovské nárečie typu pujd/dum a pod. z odkazom na latinské pomenovanie keltskej pevnosti, chce riadnu odvahu, ale hlavne nevedomosť. Kľudne si mohol napísať, že predloška opi-dum, pochádza od slova opiť sa a teda opi-dum -> dom, kde sa opíja = krčma (taká je asi tvoja logika, i tebe podobných).

          Ďalej tu pripomínaš jazyk „pôvodných Európskych kmeňov“ a ich podobnosti z jazykom Slovanov. Ak by to boli jazyky podobné, nenazývali by sa nemci kvôli svojmu jazyku nemcami – nemými (slovania im nerozumeli), ale ináč.
          Podobnosti medzi indoeurópskou jazykovou skupinou boli objavené až z príchodom etymológie ako jazykovednej disciplíny. To, že sú podobnosti medzi jazykmi, je spôsobené tým, že patríme do spoločnej indoeuróspkej jazykovej skupiny. Napríklad sú tu podobnosti aj medzi Irácami a nami a to nie je tým, že pôvodný jazyk bola stará slovančina a hovoril ňou každý národ, vrátane Iráncov.
          Jednoducho, jazyk sa pomaly vyvíjal, šíril sa z určitého miesta do okolia, preto tam je určitá podobnosť. Rozhodhne na začiatku nebola slovančina/slovenčina, ale jej predchodcovia – základná škola myslím.
          Pre trošku lepšiu predstavu ti tu pridávam link na toto video: https://www.youtube.com/watch?v=KdQwalCPNAs

          PS: Na týchto stránkach tvoje alternatívne dejiny neobstoja – nemajú tu miesto.

          • Pekne povedané.

            Len dodám, že slovo Kelti používame vďaka Grékom, konkrétne Hekataiovi z Milétu ktorý takto označil barbarské národy žijúce v okolí dnešného Marsailles (Francúzsko) a Herodotovi, ktorý takto označil ľudí žijúcich v povodí Dunaja. Cézar potom spomína, že oni sami sa nazývali Keltmi. Obdobie keltského rozmachu je dobre archeologicky zmapované – jedná sa čiastočne o halštatské no hlavne o laténske obdobie. Kultúry sa označujú podľa nejakých spoločných prvkov, ktoré sa v takto príbuzných lokalitách našli – podobne zdobené hrnce, podobne stavané obydlia, či podobné pohrebné zvláštnosti.

            Oppidum je latinské slovo pre mesto alebo mestskú časť v prípade veľkých miest: http://www.perseus.tufts.edu/hopper/morph?l=oppidum&la=la

            Book je skutočne príbuzné s našim buk – síce okľukou cez Nemčinu – „beech“, čo ale tiež znamená buk – staroindické a latinské slová pre knihy a písmo sú tiež spojené so stromami, konkrétne s brezou v latine a jaseňom v staroindickom sanskrte.
            https://www.etymonline.com/word/book

            Maďari prebrali od svojich slovanských susedov mnoho slov, hlavne tých, ktoré sa týkali poľnohospodárstva ale strapačky som v maďarskom slovníku fakt nenašiel…
            Príklad skutočne prebratého slova je zrejme aj spomínaná pálenka.

            Slovanské jazyky patria do rodiny Indo-európskych jazykov – vyvinuli sa zo spoločného základu, avšak každý sa vyvinul trochu inak do roznych skupín ako sú germánske, slovanské, latinské jazykové skupiny.
            Preto máme tak podobné slová pre matku, brata, vodu a iné.
            Prekvapivo máme veľa slov podobných indických jazykom – zrejme preto, že sme sa od Indického základu oddelili neskôr ako Kelti, Germáni, Gréci, či Rimania a do Európy prišli až dávno po nich.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *