Predkovia neboli dokonalí, no aj tak si ich uctime

Prichádza čas, kedy sa dve oddelené svety priblížia a bytosti týchto svetov môžu cez ich hranice preklznúť, nakuknúť a vrátiť sa späť. Prichádzajú Dušičky, sviatok predkov.

Mnoho pohanov si ale predkov idealizuje. Nehovorím, že ja to nerobím. Robí to asi každý pohan. Bude to asi tým, že naši predkovia boli iný, mali tie hodnoty, ktoré sa pohania snažia nájsť. Mali to, čo dnešným ľuďom chýba. Žili v inej dobe. V dobe, kedy ľudia folklórom žili a nebola to len záležitosť víkendovej ceremónie. Predkovia nemali internet, trávili viacej času v prírode. V prírode pracovali. Odovzdávali si múdrosť s generácie na generáciu. To je všetko pekné, lenže to nebolo vždy celkom tak. Vždy sa našli ľudia, ktorí neverili viere, tradíciou pohŕdali. Vždy tu boli a vždy budú. A že to tak nie je? No, keby si predkovia tradície ctili, nevymenili by ich za televízor a rozhlas. Tradíciami by žili dodnes a neboli by to len víkendové formality. Tak isto si tu môžeme zobrať panslavizmus. Slovania sa medzi sebou vždy hádali, neboli jednotní. Naša sila sa štiepila. O tomto už nehovorí nikto. Tak isto urobili pre moc a peniaze hocičo, česť výnimkám.Taktiež v príbehoch nájdete rozhodnutia, ktoré predkovia urobili a nie vždy sa nám páčia. Napríklad ja by som tiež niečo neurobil tak, ako to urobili naši predkovia. Samozrejme, nemôžeme to zľahčovať. My si už nevieme predstaviť, aké ťažkosti doby číhali na našich predkov. Predkovia urobili vždy tak, aby si pomohli. Keby neprijali novinky doby, asi by som tento článok nepísal. Jednoducho, museli. Museli si pomôcť. Boli ľudia. Takíto sú ľudia. Mali by sme si ich uctiť, aj keď nie zo všetkým s nimi súhlasíme a nie všetko by sme urobili tak, ako to pred rokmi urobili oni. Úcta nie je o tom, že si z predkov spravíme neomylných bohov a potom si zakrývame oči pred všetkými zlými rozhodnutiami, ktoré predkovia urobili. Toto je trošku pokrytecké. Ani ich doba nebola rajom. Ani naša nie je. Majme radi ale predkov takých, akými vskutku boli. Aspoň v týchto časoch odhoďme ideály a príjmime ich. Spojme sa s nimi, počúvajme ich šepot. Zoberme si niečo z ich múdrosti k srdcu. Uchavajme to. Žime podľa toho. Odovzdajme to potomkom, aby sme raz boli aj mi predkovia hodný spomienky. Ctime si predkov v ich jednoduchosti, aj napriek ich rozhodnutiam, ktoré sa nám páčiť nemusia. Nebuďme pokrytecký.

Sláva a pokoj predkom!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *