Cnosť starých Slovanov, našich predkov

Často sa stáva, že ak spomeniete pohanské národy, tak vám bude povedané, že žili ako zver, zabíjali sa navzájom a v neposlednom rade sa klaňali bludom. Dnes už vieme, že ani jedno z toho nie je pravda. Bohužiaľ, mnoho ľudí si to stále myslí, preto to treba objasniť.

Nemusíme ani chodiť do ďalekej minulosti, stačí, keď sa pozrieme len na svoje babičky, dedkov alebo prípadne prababičky a pradedkov. Len donedávna bolo rozšírené to, že deti vykali svojim rodičom. Samozrejme, dnes je to už zavrhnuté, nepoužívam to ani ja. V súčasnosti ešte nájdeme vykanie starým rodičom, alebo starším členom širšej rodiny. To robím ešte aj ja, no v generáciách, ktoré prišli po mne sa to už pomaly vytráca. Tu je prvý príklad úcty k starším členom rodiny.

Ak budeme pokračovať ďalej a budeme počúvať to, ako hovoria naše staré mami a otcovia o svojich rodičoch, zistíme, že si ich ctili omnoho viacej ako si my ctíme rodičov teraz. Stalo sa, že mali rodičov aj pijanov, ktorý sa k svojim deťom nesprávali príliš dobre, no aj tak s úst ich detí nebudete počuť žiadnu nadávku, ba práve naopak. S rozprávania priam srší úcta k nim. Stará škola.

Niekto si stále môže povedať, že je to preto, lebo sme prijali kresťanskú vieru a tá v jednom zo svojich prikázaní káže, aby sme si ctili svojich rodičov, lebo nás trest neminie. Osobne si myslím, že to má korene ešte ďalej a s kresťanstvom to vôbec nesúvisí. Veď, pozrime sa na zápis kresťanského mnícha, ktorý hovorí o ešte pohanoch takto:

“Ačkoli byla nenávist ke křesťanům a podhubí pověr u Ránů silnější než u jiných Slovanů, přece vynikali i mnoha přirozenými dobrými vlastnostmi. Byli totiž velmi pohostinní a rodičům prokazují povinnou úctu. Nikdy by ste u nich nenašli žádneho nuzáka ani žebráka. Jakmile někdo z jejich řad zeslábne věkem, je svěřen péči dědicově, u nehož má být optarován se vší laskavostí. Pohostinství a péče o rodiče jsou u Slovanů první ze cností.”

Takže, tu je dôkaz, že táto úcta má korene omnoho hlbšie, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Úcta k rodičom bola u pohanských Ránov zakorenená aj napriek tomu, že neboli “tej pravej viery”. Za zmienku stojí aj pohostinnosť, ktorá je tiež dávaná ako príklad kresťanom. Ďalšie príklady môžeme nájsť v povestiach, rozprávkach, lebo mnohé z nich odkazujú na veci dávne a veci aspoň s časti skutočné. Takže, naši predkovia neboli také zvery a kresťanstvo z nás neurobilo ľudí…

 


Použitá literatúra: Helmold z Bosau Kronika Slovanů,  Argo, 2012,  ISBN 978-80-257-0786-9

Obrázok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *