Ako je to vlastne s Bohmi

Ľudia sa čudujú, prečo sa im nevodí dobre. Veria v Bohov, alebo v Jednoboha, chodia do kostola, alebo na obrady, no zdar neprichádza. Často sa tiež stáva, že človek verí, príde zdar, ale hneď aj odíde. Takto sklamané duše potom zabúdajú na vyššiu moc, popierajú jej existenciu, alebo na ňu nadávajú. Chyba ale nie je v Bohoch, chyba je v človeku a jeho viere. Bohovia nás stvorili, myslím že majú iné činnosti na práci, len ako nezdarom trestať svoje výtvory.

 

O priazni Bohov a lomnej viere hovorí tento príbeh, ktorý sa reálne stal. Skutočné meno osoby nebude uvedné, ale pre jednoduchšie porozumenie bol človek nazvaný Bohuslav:

Švárny junák Bohuslav uveril v existenciu vyššej moci. Začal ju uctievať, prosiť ju o pomoc. Veril v existenciu Bohov, bez čo i len zrna pochybnosti. Bohovia videli jeho vieru a položili nad hlavu Bohuslava ochrannú ruku. Vďaka Bohom sa  cítil silný. Neohrozene kráčal svetom, dovolil si povedať čo chcel, kedy chcel a kde chcel. Aj keď sa to ľudom nepáčilo, nevedeli mu uškodiť, pretože Bohuslava chránili samotné Božské bytosti. Márne sa ľudia pokúšali za chrbtom podraziť veriacu bytosť. Nebolo to možné. Tento človek veril tak, ako veria malé deti. Bytosť, ktorá takto verí v Božskú moc, si môže pričarovať toľko síl, na koľko len bude mať chuť.  To Bohuslav aj využíval. Pričaroval si moc, ktorá ho vyniesla do výšin. Tento švárny mládenec lietal v oblakoch, nevedel ho zastaviť nik. Lietal si, krúžil po oblohe ako mocný vták a získaval poznanie z vtáčej perspektívy. Dlho junák takto lietal, až si tak zvykol na moc od Bohov mu danú, že ju bral za svoju. Začal si hovoriť, že túto moc získal vlastnou prácou, že Bohovia neexistujú. Síce  lietal ďalej, no už bez znalosti o pôvode svojej sily. To, že dokázal ešte dlho lietať ho len utvrdilo v tom, čo si začal myslieť. Bohovia ho nijako nepotrestali, len odtiahli svoje ochranné ruky preč od jeho osoby. Výška, v ktorej mládenec lietal sa trošku zmenšila, no on si to nevšimol. Stále nebojácne kráčal zemou, hovoril ľuďom čestne pravdu do očí, niekedy aj svoju pravdu a ľuďom sa to nepáčilo. Ľudia, ktorým sa nepáčilo to, že Bohuslav lieta a hovorí im čo sa mu zachce, sa rozhodli junáka podraziť. Lietajúci Bohuslav o tom ani len netušil. Nevedel o tom, že Bohovia odtiahli ruku preč. Prišli bodnutia do chrbta, Bohuslav stratil rovnaváhu, krídla oťaželi a človek padol na zem tak, že sa celý dolámal. Dlho ležal na zemi, plazil sa, začal pochybovať o zmysle života. Mnoho času ubehlo, kým sa postavil. Bohuslav ale zistil, že to nebol trest od Bohov. Bohovia len odtiahli ochrannú ruku a ľudia, ktorým tak vadil to využili. Bohuslav, zrazený svojou vierolomnosťou zistil mnoho vecí, no bohužiaľ, zistil to neskoro. Stratil Božskú ochranu, stratil všetko.

 

Tento príbeh je svedectvom toho, že jediný dôvod prečo bytosť trpí je nedokonalosť jej viery. Ak veríme celým srdcom, ako malé deti, dokážeme ohromné veci. Ani netreba vynaložiť veľké úsilie, pretože Bohovia sa postarajú. Ak sa ale nedarí,netreba nadávať, zavrhovať Bohov. Bohovia vedia čo robia, vedia čo je pre dušu to najlepšie, aj keď sa to nám ľudom nie vždy páči. Ak od Bohov niečo žiadame, no oni vedia že nám to neprinesie nič dobré, nemusia nám to splniť. Ak to aj splnia a nám sa nezadarí, urobili to preto, aby sme sa poučili. Bohovia nás majú radi, veď nás stvorili. Tak isto sa o nás starajú, a keď im uveríme celým srdcom, príde zdar. Ak neveríme, alebo ich zavrhujeme, príde nedzar. Ak si nás Bohovia obľúbia, nemáme sa čoho báť.