Všetko je dar

dar

“Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie”

 

Takto praví múdrosť ľudského rodu na základe získaných skúseností z prežitého života mnohých generácií. Táto veta je pravdivá. Mnoho ľudí v dnešnej dobe si myslí, ako sa majú zle, ako sa im vôbec nedarí a že nemajú toľko majetku, koľko by si priali.

No, ja vám ľudkovia poviem, že sa tak či tak máte dobre. Veď si len predstavte, že ráno sa zobudíte a nedokážete sa postaviť z postele. Teraz je to pre vás samozrejmosťou, vnímate to ako bežnú vec, teda- vôbec sa nad tým ani nepozastavíte. Pokračujete ďalej tým, že vstanete z postele, zapnete si svetlo aby ste sa videli poobliekať. Keď sa oblečiete, pripravíte si raňajky, kávu prípadne čaj. Po tomto “rituále” vykročíte v ústrety novému dňu, ktorý zo sebou nesie kopec práce, či už v práci, doma, alebo v škole. To všetko je samozrejmosť. Nikto to nerieši, ba ešte nadávame, že sa nám nechce. Predstavte si, že ráno otvoríte oči a nedokážete vstať z postele celý deň. Ste na príťaž celej rodine, celé dni ležíte a nedokážete vnímať krásu tohoto sveta. Čo by taký človek dal za to, keby mohol ísť do hocijakej práce, čo i len kanál vykopávať. Rozhodne by mu bolo lepšie. No nám sa to nepáči.

Človek dnešnej doby je veľmi rozmaznaný. Veci berie ako samozrejmosť. Lenže ono to nič z toho byť nemusí. Jedno ráno sa môže stať, že sa zobudíte nevládny. Môže sa stať, že sa zobudíte a nebudete mať čo jesť. Môže sa stať, že sa zobudíte a na svete už nebude tej osoby, ktorú ste tak milovali. Bohovia chráňte. Veď, koľko ľudí nemá rodiny? Koľko slepých ľudí žije na tejto zemi? Koľko chorých, chudobných ľudí kráča s pokorou po tejto zemi a ďakujú len za to, že sa nemajú ešte horšie, ako sa mali včera. A mi tu nedávame, lebo si nemôžme dovoliť nové auto, nové oblečenie alebo nadávame na to, že nás nikto nemá rád a pritom doma nás čaká rodina a máme čo jesť, čo piť a nechodíme v otrhaných šatách. Takýto je moderný človek.

No vžime sa do kože tích, ktorí nemajú to, čo máme mi. Vžite sa do kože slepého človeka. Ak by v jedno ráno začal vidieť, cítil by sa ako v nebi. Nič viac by mu nechýbalo. Celé dni by ďakoval za dar zraku. Poznal by hodnotu toho, čo nemal a zrazu získal. Vžite sa do kože človeka, ktorý nemá čo jesť. Ak by sa ráno zobudil a zistil by, že má na každý deň svojho života zabezpečený aspoň základný pokrm, ďakoval by zaň. Hoc by to bolo každý deň rovnaké jedlo. Spoznal by hodnotu aj toho čo nemal a získal. Vžite sa do kože človeka, ktorý stratil svoju rodinu. Ak by mu bolo dovolené niečo zmeniť, určite by si rodinu vrátil. Spoznal jej hodnotu. Mal a stratil. Človek si hodnotu veci uvedomí až vtedy, keď ju stratí. Potom by už dal všetko za to, aby to získal späť. No je už neskoro. Keď to mal, nikdy sa nad tým nepozastavil. Nevážil si to s vedomím, že dnes má a zajtra už nemusí. Neďakoval za to. Nekonal tak, aby keď niečo stratí tak si povie, využil som dar naplno.

Všetko je dar. To, čo máte dnes už zajtra mať nemusíte. Uvedomte si hodnotu toho čo máte skôr, než ju stratíte. Poďakujte za to. Nič nie je isté. Pamätajte.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *