Vlastencami aj keď sa nedarí a nielen počas hokeja

Vlajky pripnuté na strechách áut viali ako bláznivé. Ba aj v oknách sa objavlili vlajky. Čo sa to stalo? Vari začali byť Slováci až tak hrdý na svoju krajinu? Nie, prišlo obdobie, počas ktorého sa Slovensko predstavilo na majstrovstvách sveta v hokeji. Je to takto každý rok. Vlajky, vlajočky, tričká, šály. Sme vlastenci, len keď sa hrá nejaký šport, smutné je, že  mnoho ľudí nevydrží byť Slovákom ani počas šampionátu. Stačí, že príde neúspech, nevydarený zápas. Vlajky sa strhávajú z áut, na vlajku sa pľuje a nadáva. Asi taká veľká je hrdosť Slovákov. Nemáme byť na čo hrdý? Je to zakázané?

V Amerike je bežné, že ľudia majú pred domom vlajku. Američania na seba nedajú dopustiť. V našej malej krajine, na Slovensku, je ale trend taký, že ľudia nie sú hrdý na svoju krajinu. Nie sú hrdý z politických dôvodov, alebo sa boja že prídu o prácu. Nájdu sa aj ľudia, ktorí na Slovensko usilovne nadávajú, nádej im dáva len vízia, že aj Slovensko bude niekedy také, ako “vyspelý západný svet”. Ak by si títo ľudia prečítali aspoň trošku z našich dejín, zistili by, že máme dôvod na hrdosť. Máme Svätopluka, Štúra, Štefánika. Máme tu ľud, ktorý prežil takmer tisícročný útlak a snahy o zničenie identity. Naši predkovia sa nepoddali tlaku maďarizácie, aj preto sa teraz môžme pýšiť Slovenskou národnosťou. Myslím, že mali by sme byť na vlajku hrdý. Tak isto by sme mali urobiť niečo preto, aby sa aj naše deti mohli hrdo dívať na našu vztýčenú vlajku. Namiesto nadávok skúste zmeniť aspoň seba, možno tým zmeníte aj niekoho iného. Vlastencami by sme mali byť stále, nielen počas hokeja a taktiež nielen vtedy, keď sa darí.