Pohanské pózy, aneb nestačí len dosadiť na trón nové božstvo

V dnešných časoch sa k pohanským vieram hlási stále viac a viac duší a mnohé z týchto duší sa musia vysporiadať s náukou a svetopohľadom, ktoré do našej krajiny vryla exotická viera. Je mnoho prípadov, kedy sa konvertovanie na inú vieru udeje len povrchne – kresťanský boh sa nahradí pohanským a je “po roboce”. Preto som sa rozhodol napísať základné rozdiely medzi tým, čo nás učí prírodná pôvodná viera a medzi tým, čo tu bolo importované exotickou vlnou.

Pohan a pohanské pózy

Na začiatok by sme si mali ozrejmiť, kto takým pohanom je. Niekto vraví, že je to od slova pohana/pohaniť, no jazykové vedy hovoria trošku inak. Pravda je ale niekde v strede, keďže pôsobením exotiky na našom území sa týmto slovom označovali “bezbožníci” alebo ľudia, ktorý akýmsi spôsobom nerešpektovali príkazy dané náboženskou inštitúciou, ktorá ovládala obyčajný ľud.

pohan (od *14. stor), staré prevzatie z lat. paganus (pôvodne ,patriaci k obci; dedinský; dedinčan; vidiečan’), odvodeného od lat. pagus, obec, dedina’. Významový posun ,vidiečan’ >,nekresťan, pohan’ sa vysvetľuje ďalším zachovávaním starého rím. náboženstva na vidieku (v mestských centrách Rím. ríše kresťanstvo prevládalo rýchlejšie).

Ja osobne som hrdý dedinčan a mestský život si viem predstaviť len ťažko. Preto si pod slovom pohan vybavím človeka žijúceho všedným životom, uctievajúceho prírodu, bohov. Ale poďme k veci.

Obeta vs. prosba

Stará viera – na mysli mám samozrejme tú pohanskú, čerpala námety z prírody a ktorej zákony bývajú často neľútostné. Jedným zo zákonov prírody je, že nič bytostiam nepadá zadarmo a rovnako to nie je ani s bohmi.

Když se pak blíží jejich smrt – buď že onemocní, anebou jdou do války -, slibují bohu, že mu přinesou děkovnou oběť, jestliže nezahynou; a když vyváznou, obětují mu, co slíbili, a představují si, že vykúpili svůj život za cenu této oběti…

Na jednej strane tu máme staré božstvá, ktoré pomôžu človeku v núdzi vtedy, pokiaľ bude božstvu poskytnutá nejaká obeť a na strane druhej tu stojí kresťanské božstvo reformované Ježišom, ktoré plní prosby ľudu z lásky k nemu. Čo je výsledkom dávania zdarma ani spomínať nemusím.

Bohovia praxe vs. boh s čarovnou paličkou

Dôsledkom prijatia exotickej reformy si mnoho ľudí myslí, že za všetkým stojí všeboh sediaci na mráčiku, ktorý svojim vyrieknutím mení počasie, ročné obdobia a dáva, či prípadne odoberá zemi plodnosť.
Dnes vďaka modernej vede vieme, že všetko je omnoho zložitejšie a  javy, ktoré ako ľudia pozorujeme sú výsledkom zložitého spolupôsobenia zákonov. To, že niekto uctieva starú vieru ešte neznamená, že musí automaticky zavrhovať nové poznatky. Staré ľudské spoločenstvá pozorovali nebesá i telesá, ktoré sú na nebi viditeľné a zistili, že ročné obdobia súvisia s putovaním Slnka. My dnes vieme oveľa viac a aj vďaka tomu môžeme znovu interpretovať staré mýty, ktoré tak naberú novú silu.

Mágia a rituál

Pohanské sviatky a oslavy sú z väčšej časti mágiou, než prosbou adresovanou bohom. Vidieť to môžeme v ľudových zvykoch, ale i dochovanom pohanskom zvyku, kedy sa žrec (obetník) skrýva za veľký obradný koláč a spytuje sa ľudu, či ho vidia. Ak bol rok bohatý, tak koláč je tak veľký, že žreca spoza koláča nevidno. Potom žrec prednesie prianie, aby bol aj ďalší rok tak urodný, že sa napečie taký koláč, spoza ktorého ho nebude vidno. Tento spôsob by sme mohli začleniť medzi imitatívnu mágiu.

Ak by som ešte mal spomenúť exotickú vieru, tak aj tá v sebe zahŕňa rôzne podoby mágie, aj keď proti nej bojuje s veľkým nasadením. Tá sa do privlečenej viery dostala skrz pôsobenie pohanského vidieka, ktorý svojou neoblomnosťou dokázal to, že sa početné zvyky museli pokresťančiť a to len preto, aby sa zakryl ich pôvod a volanie ducha krajiny.

Rozličné náboženské myšlienky

Ona známa doba šírenia (často aj násilného) kresťanstva sa nejaví len ako súboj medzi starým a novým, ale je to súboj náboženských myšlienok, ktoré vysvetľujú a približujú božstvá z rôznych uhlov pohľadu. Kým na jednej strane tu máme boha nadpozemského, ktorý z neznámeho miesta pozoruje dianie na zemi, na druhej strane tu máme zhmotnených starých bohov, ktorý kráčajú medzi ľuďmi a často v prestrojení rozprávajú svoje príhody, ale i načúvajú príhodám človeka.
Rozdiel je len v tom, že prívrženci exotickej náuky razom zavrhli ostatné prejavy duchovna a svoj duchovný zážitok postavili na vrch pyramídy, ktorú neskôr vtláčali svojim susedom.

Záverom

To, že exotická viera postupom času prevzala mnohé ľudové prvky z jasne viditeľným pohanským koreňom ešte neznamená, že prechod od tejto viery k viere našej krajiny spočíva len v dosadení našich bohov na miesto púštneho boha.
Tento prechod je omnoho zložitejší, ako sa na prvý pohľad zdá a aj po rokoch praktizovania prírodnej viery a opätovného zavádzania prírodných zákonov do života jednotlivca sú cudzie prvky v jeho myslení jasne viditeľné. Kto si teda myslí, že je pravým pohanom len preto, že si na krk dá sekerku či kladivko, mýli sa, sú to len prázdne pózy bez ohľadu na to, či ju tam nosí deň, alebo rok či dva.

Použitá literatúra

Perun, bůh hromovládce, Michal Téra, Pavel Mervart, 2017, ISBN 978-80-7465-253-0

Stručný etymologický slovník slovenčiny, Ľubor Králik, Veda, 2015, ISBN-978-80-224-1493-7

Obrazový materiál

Pagan beauty, ilustroval FictionChick

Pagan 2, ilustroval stoudaa