Pohanské spoločenstvo – kým vlastne sme?

Každý, kto sa pohybuje v pohanských kruhoch si už určite všimol nekonečné hádky a doťahovania sa. Jeden si zakladá na historických odevoch, druhý zas nabehne na obrad v maskáčoch. Niekto príde na obrad raz za rok, niekomu je to žalostne málo atď. Výsledkom je to, že pohania sa málokedy na niečom zhodnú a niekedy to býva už aj otravné. Ako teda “zmieriť pohanské spoločenstvo”? 

V dnešnej dobe to vyzerá tak, že pohanstvo sa stalo “undergound” kultúrou, ktorá ale naberá na sile. Inými slovami môžeme pohanov charakterizovať ako subkultúru, ktorá má navonok rovnaké myšlienky, ale vo vnútri sa nachádza nespočetné množstvo ľudí a teda nepočetné množstvo nazeraní na život. Teda to isté ako súčasná “oficiálna” kultúra, len v malom. Každopádne existujú skupiny a ľudia, o ktorých bez výčitiek môžme povedať, že sú prinajmenšom mimo.
No stále by sme mali mať na pamäti, že triedenie na lepších a horších pohanov je trošku nemiestne, nakoľko nikto z nás nemá patent na pohanstvo a spôsob života a rozdiely v spoločnosti sú odveké. Aj napriek rozmanitosti súčasných pohanských prúdov si dovolím uviesť jedno triedenie, ktoré v minulosti zohrávalo veľkú rolu, a jeho archetyp nájdeme aj v dnešnej spotrebnej spoločnosti či už pohanskej alebo nie.

Toto delenie sa môže na prvý pohľad zdať v 21. storočí ako bláznovstvo, no zľahka sa dotýka pohanskej subkultúry, ktorá si zakladá na viere našich predkov v časoch, kedy bolo toto delenie zaužívané a viditeľné.

Kňažská vrstva

Nie, pohanstvo nie je oficiálnym kultom so všetkými štruktúrami a málokto chce (vrátane mňa), aby tomu tak bolo. Aj napriek tomu ale môžeme určitú čast ľudí prideliť do kňažskej vrstvy. Sú to väčšinou ľudia, ktorí hľadajú vyšší zmysel a duchovno tam, kde ho ostatné vrstvy nevnímajú.

Týmto ľudom väčšinou nestačí oslava veľkých sviatkov a tak slávia aj sviatky menšie a často rozjímajú nad vecami. Pre ostatné vrstvy to môže byť uletené a priam nepriateľné, no nikto si svoje cítenie nevyberá. V minulosti boli typickými príslušníkmi tejto vrstvy žreci a neskôr v ľudovej kultúre to boli vedmy. 

Bojovníci

Veľká Perúnova sekera, či Thorovo kladivko na krku, rev pri zdvíhaní želiez v posilovniach, či víkendy strávené na strelnici. Aj také bytosti nájdeme medzi pohanmi. Pre mnohých “duchovných” je to ťažko pochopiteľné a mnohí by si takto svoj život nevedeli predstaviť.
Obľúbeným bohom tejto skupiny je hromovládca, ktorý je bohom hrubej mužskej sily a bojovnosti. Každé spoločenstvo potrebuje túto vrstvu a inak tomu nie je ani v dnešných časoch. Príklad môžeme vidieť aj na Ukrajine, kde vyznávači pohanských bohov bojujú za svoje ideály na oboch stranách frontu.

Reči dnešných ezoterikov o láske a mieri sú mýtus a každá skupina v minulosti to vedela, preto ani keltský druidi nemali s bojom problém a rečičky o obíjamočoch stromov sú trošku zcestné.

Poľnohospodári (obyčajný ľud)

Myslím, že určite by sa našiel niekto, kto by sa urazil ak by ste mu povedali, že patrí do tejto vrstvy. Nemá ale najmenší dôvod, pretože každá vrstva je v spoločnosti potrebná a tak ako potrebuje ľud ochranu od bojovníkov, tak potrebujú bojovníci výživu pre svoje telá.
V dnešnej dobe je toto zaradenie ale trošku obtiažnejšie, nakoľko sa už málokto venuje zabezpečovaniu obživy. Preto som túto vrstvu nazval aj obyčajným ľudom. Príslušníci tejto vrstvy si väčšinou bohov ctia, no v prvom rade žijú svoj život a duchovno pre nich nie je to najdôležitejšie a rozhodne svoj voľný čas nevenujú nekonečnému rozjímaniu.  

Možno sa zdá, že tento článok ľudí rozdeľuje, no jeho úlohou je presný opak. Myslím, že pochopenie a uznanie našich odlišností je cestou k rešpektovaniu a spoločenstvo, ktoré rešpektuje bytie každého člena sa stáva celistvým. A kde je celistvosť, je aj sila, to vedel už aj Svätopluk.

Zdroje ilustrácií

Titulná fotografia, autor nevypátraný
Pagan, ilustroval Stoudaa
Last pagan warrior, ilustroval Gielczynski
Starí slovania, autor nevypátraný