Návrat k jednoduchosti

život

Určite ste si všimli, ako sa na nás zo správ valia informácie o stave našej Zeme. Rúbu sa jej pľúca, vŕtame do nej len preto, aby sme sa mohli presunúť z jedného miesta na druhé a nenamáhať sa pri tom. Ničíme si našu matičku len preto, aby sme mali stále viac a viac, aby sme sa mohli popýšiť autom, rozmanitosťou šatníka, česť výnimkám. Kde sa vytratila skromná povaha, ktorá bola pripisovaná našim predkom?

Keď sa pozriete na staré fotografie svojich predkov, alebo na prvé fotografie dedín, uvidíte na nich malé domčeky. V takýchto domčekoch žili naši starí rodičia. Nemali autá, nemali televízor, nemali traktory (poväčšine), no aj tak im bolo dobre. Síce nemali tieto výdobytky modernej techniky, no mali to, čo sa nedá ničím vykúpiť. Mali prírodu, mali pokoj od tejto chorej doby. Ľudia väčšinou gazdovali. Starali sa o kravy, kozy, o šíre polia a to všetko robili len za pomoci ručných nástrojov a za pomoci koní. Síce sa za života nadreli, ale keď sa ich opýtate ako sa im žilo, povedia Vám, že lepšie ako teraz. Veľa ľudí sa im diví, veď tu zúrili rôzne diktátorské režimy, nemali slobodu, nemali kapitál. Napriek tomu mali zdravé jedlo, ktoré si sami zaobstarali. Mali kontakt s prírodou, keďže trávili čas na poliach a lúkach. Nemali televízor, no napriek tomu sa zabavili. Po večeroch si v príbehoch odovzdávali múdrosť, ktorú dnes tak zavrhujeme. Namiesto múdrosti sme zvolili inteligenciu, ktorá nám nasadzuje slučku na naše krky. Okrem toho, že zabíja nás, zabíja aj Zem. Ako to zmeniť?

Kľúčom je návrat k jednoduchosti a skromnému životu. Najlepšie by bolo, keby sme sa vrátili do čias ranného stredoveku, ale to je veľmi uletený nápad. Moderná doba nám priniesla aj výhody. Nemusíme sa vracať až tak ďaleko. Stačí, keď oprášime múdrosť našich predkov. Stačí, keď zavrhneme prepych, v ktorom by sme všetci radi žili. Stačí, keď namiesto auta použijeme autobus, ktorý nesie viac ľudí naraz. Na malé vzdialenosti nám postačia aj vlastné nohy, prípadne bicykel.Stačí aj to, že ľudia na dedinách sa nebudú vzdávať gazdovstva. Na svojej záhradke pred domom si namiesto trávnika vysadia zeleninu. Nemusia si kupovať tú, v ktorej je viac pesticídov ako živín. Nemusia si kupovať tú, čo sem vláčia z ďalekých krajov. Nemusia si kupovať tú, čo ju musia baliť do otravných fólii. Jednoducho zoberú, odtrhnú si z kríku paradajku, vykopú si zemiak, zoberú spod sliepky vajce. Netreba to vôbec baliť, prenášať. Tak isto nemusíme žiť vo vile, v ktorej je polovica izieb prázdnych. Nemusíme si stavať vily, ktoré sa potom zbytočne vykurujú. Nemusíme si kupovať to, čo nepotrebujeme. Zahoďme slepý materializmus. Každý jeden z nás môže niečo urobiť. Nenahovárajme si to, že nič svojou troškou nezmeníme. Ak sa zmení čo i len trošku každý človiečik na tejto Zemi, budeme dýchať lepší vzduch. Naše dietky sa narodia do čistejšieho sveta, alergie ustúpia. Zem tu bola pred nami, bude tu aj po nás. Jediný kto na to doplatí, bude človek. Jeho existencia je ohrozená. Prišiel čas na to, aby znova povstala múdrosť našich predkov.