Morena, pani zimy a smrti

Hmlový závoj sa z prírody pomaly vytráca a štipľavý mráz sa zarezáva hlbšie každým ránom. Jedlo sa vytráca z komôr a ľudské bytosti sa obávajú o holé životy. Naopak pôda sa na zimu teší, pretože sa nevie dočkať oddychovania pod snehovou prikrívkou. Tak to ale v prírode chodí a aj to napohľad zlé, ma vo svete svoje miesto. Toto obdobie už po stáročia je zimou zvané a podľa dávnych povestí je jeho paňou krásna, ale zato mrazivá Morena.

Morena v pohanských časoch?

Morena je známa predovšetkým z ľudovej slovesnosti a o jej uctievaní pohanskými Slovanmi nevieme nič. Či bola bohyňou smrti teda nevedno. O jej starobylosti ale svedčí cirkevná synoda z roku 1366, ktorá v Česku zakazuje zvyk vynášania Moreny.

Kto je Morena?

Krásna pani, zvaná tiež Marana, Morana, Muriena a v niektorých oblastiach aj priamo Smrtka má základ svojho mena v praslovanskom slove mьrtъ, teda mŕtvy. Slovo Morena súvisí aj zo slovami mor, moriť, smrť. Za zmienku stojí aj mara, ktorá Morenu spája s videním, prízrakom.

Morena
Morena, ilustrovala Janka Lateckova

Zima a smrť boli ešte donedávna veľmi prepojené. Komory boli prázdne, zima sa zažierala do kostí. Posledné zimné mesiace boli pre našich predkov veľmi kruté-ľútne, čo je aj starý názov pre február. Morena teda mormi (chorobami) morila staré a slabé a na konci svojej vlády si odnášala duše mnohých bytostí.

Vzťah našich predkov k Morene

U našich predkov bola Morena ctená, ale tak isto aj nenávidená. Zima si so sebou často brala životy starých ľudí, ale aj detí, pretože ťažšie znášali nepriazeň ročného obdobia. No napriek tomu je zima a smrť v kolobehu potrebná. Staré musí zomrieť, aby sa mohlo zrodiť nové. Keď už bolo slniečko teplejšie a dlhá zima sa schyľovala ku koncu, zimou zmorený predkovia sa už nevedeli dočkať jari a toho, ako vytvoria základ pre novú úrodu, ktorá im zaručí ďalšie radosti, zábavy ale aj ťažkú robotu.

Kvôli krutosti zimy môže Morena na prvý pohľad vyznieť ako nechcený boh, ale ak sa nad tým zamyslíme a pokúsime sa vnímať kolobeh tak, ako naši predkovia, ihneď zistíme, že tieto výkriky o potupe boha nie sú až také opodstatnené a už vôbec nie sú dôvodom k zrieknutia sa od týchto obradov. V dnešnom svete, kedy sa nám o poživeň stará niekto iný, je trošku ťažšie pochopiť kolobeh, v ktorom má všetko svoje miesto. Skúste sa ale gazdu opýtať, či je kvalitná zima potrebná na to, aby sa mohli zrodiť nové plodiny a či si ku koncu zimy gazda nepraje príchod jari.

Vynášanie Moreny – potupa, či pocta?

Keď už sa pomaly blížila jar, rozhodli sa predkovia jarným bohom pomôcť a to tak, že si prichystali slamenú bábku, ktorú potom za spevu a ohňa do potoka hodili. V súčasnosti sa ozývajú hlasy, že tento zvyk je potupením boha a nemal by byť vykonávaný. Je tomu ale naozaj tak?

Symbolika ohňa a vody nemusí nutne znamenať potupu nechceného, ale práve naopak. Spojitosť vidíme na severe, kde sa telá majetnejších ľudí spaľovali na známom vikingskom plavidle. Spaľovanie Moreny môže byť teda dozvukom prastarého obradu, ktorý bol známy v indoeurópskom priestore a nemusí teda znamenať potupu boha, ale naopak dôstojnú rozlúčku s bytosťou, ktorá je už aj tak na odchode. Spojenie ohňa a vody je taktiež opodstatnené, pretože oheň odpradávna očisťoval dušu a voda bola hranicou, resp. prechodom do iného sveta. 

morena
Morena, obrad vynášania Moreny roku 2016

Samotný obrad ale nenesie prvky potupy. Bábka, ktorá symbolizovala Morenu bola často odená do svadobných šiat a v sprievode dievok bola vynesená za dedinu, kde sa ešte spievali piesne. Neskôr bola Morena zapálená a vhodená do potoka. Na brehu stojaci ľudia pozorovali, ako Morenu unáša potok a a ako ducha bytosti od jej telesnej schránky oslobodzuje oheň.

Morena v súčasnosti

Morena zostala paňou zimy až do dnešných čias. Vo folklórnych kruhoch ju aj naďalej vynášajú a medzi novopohanmi sa Morena tiež teší obľube. Každý novopohan si ctí kolobeh roka a obrad vynášania Moreny sa tak dostal do kruhu obradov. A je to tak dobré. Veď koniec zimy a začiatok jari značí nielen kopec práce, ale aj kopec radostí a užívania si života a ostatných darov.

Morana, autor VeraVoyna

 

Použitá literatúra:

Mýty a báje starých Slovanů, Josef Růžička, Irena Šindlářová, Fontána, 2003, ISBN 80-7336-132-9

Návrat Slovenov v duchu a slove, Miro Žiarislav Švický, Vydavateľstvo DIVA, 2014, ISBN 978-80-971550-1-8

Obrazový materiál

Titulný obrázok, Morana od Levistrato

Ilustrácia Moreny, Janka Lateckova

Morana, VeraVoyna

Bábka, Svätoháj rodnej viery

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *