Ako vidí zákon prírody lásku?
Škodí veľa lásky? Nie. Škodí, keď to z láskou preháňame? Podľa mňa áno. Ako? Človek sa môže popáliť, keď rozdáva bezpodmienečnú lásku. Ľudia ho môžu využiť. Preto je potrebné sa aj tu kontrolovať. Ak si nechcete ublížiť. Výmysel? Nie, hovorí nám to aj príroda.
Mačky sú na dedinách bežné. Nie mačky izbové, ale mačky, ktoré ešte nestratili svoju dravosť a vznešenosť. Aj u mňa na dvore nájdete mačky. Sú tri. Reč bude ale len o dvoch, ktoré vzišli z mačky tretej. Dve čierne mačiatka, neskôr vysvitlo, že jeden je kocúrik. Milé, zlaté. Narodili sa, keď bola ešte zima. Jedno bez druhého by asi neprežilo. Zistil som to vtedy, keď sa jedna z mačiek stratila. Druhé mača bolo smutné, slabé. Len tak bez duše si chodilo po dvore. Neskôr, mačka sa s ľudskou pomocou vrátila. Vzťah, ktoré majú tieto mačky je neuveriteľný. Aj teraz, keď sú už väčšie, stále sa majú radi. Umývajú sa, spia vedľa seba. Keď príde chladnejší deň, sedia pri sebe a vyhrievajú sa. Pohľad na ne vyčarí človeku úsmev na tvári. Sú jednoducho roztomilé. Vidno, že ich niečo spája. Je to láska.
Minule, keď som šiel po dvore, všimol som si, že kocúrik chytil malú myšku. Keďže ešte stále nie je veľký, spočiatku sa s ňou hral. Myška sa skryla do trávy, kocúr po vôkol nej poskakoval, s labkou do nej dobiedzal. Myšky mi bolo ľúto. Videl som, ako sa v tej tráve trasie. Určite to bolo od strachu. Cítila, že jej koniec sa blíži. Mám ju zachrániť? Zachránim myšku, kocúr bude hladný. Myška vyrastie, prinesie ďalšie myšky, ktoré sa veselo pustia do obilia, ktoré je prichystané pre domácu zver. Bude menej obilia, bude menej krmiva pre zver, bude menej úžitku. Čo mám obetovať?
Rozhodol som sa, že myš ponechám na pospas kocúrovi. Predsa, mám ho radšej ako myš, ktorú vidím prvý krát. Nie, myš som už videl, mám na mysli túto konkrétnu, ktorá čaká na svoju smrť. Aj napriek tomu, že mi myšky bolo ľúto, zaprel som sa a pozoroval hru mladého kocúra, ktorý sa už zachvíľu zmení na kata. A aj sa to stalo. Kocúr sa prestal hrať, zobral myš do úst, zahryzol. Začal hrýzť, bolo po myške. Áno, zabil ju ten roztomilý kocúr, ktorý má veľmi rád svoju mačaciu sestru.
Duch prírody hovorí jasne. Aj láska ma svoju hranicu. Áno, príroda má aj bylinožravé tvory. Má aj všežravé. Spolu sú v harmónii. Veď si predstavte, že by nebolo zvierat, čo jedia myši. Narušila by sa rovnováha. Bolo by to škodné. Príroda to zariadila tak, aby bolo rovnováhy. Bylinožravce pojedia agresívne rastliny, mäsožravce pojedia bylinožravcov. Bez bylinožravcov by agresívne rastilny vyhubili iné rastliny. Bez mäsožravcov by bylinožravce vyhubili agresívny druh. No aj ten má svoje poslanie.
No dobré, ale my nie sme len zver. My sme ľudia. Áno, to sme. Máme väčšieho ducha. Sme ale ľudia, ktorí žijú v prírode. Aj pre nás platia prírodné zákony. Od nich sa odlúčiť nedá. Patríme do kruhu. Do toho ozubeného kolesa, čo ho tak rád spomínam. Ak sa z neho odlomí jeden zub, má to svoje následky.
Ani mi nemôžeme pustiť vlka do košiara. Ani mi si nemôžeme dovoliť, aby nám myši pojedli všetko zrno, z ktorého sa živíme. Láska, je pekná vec. Aj krava ľúbi svoje teliatko, nie je to len inštinkt. Aj zver si chráni svoje mláďa, z lásky zneškodní hrozbu. Teraz nehovorím to, aby sme sa zabíjali. To rozhodne nie. Vojny sú zlo. Hovorím to, že aj láska by mala mať svoje hranice. Nič netreba preháňať, lebo sa naruší rovnováha.
Milujte blížnych, ale aj prírodu. Milujte aj človeka, ktorý žije na opačnom konci sveta. Len to z láskou neprežeňte. Nájdite ten správny pomer. Príroda ešte znesie mnoho lásky, nad tým sa nemusíme čudovať. Nemajte srdcia ako z kameňa, rozdajte toľko lásky, koľko len viete, no aj tu si nájdite prirodzenú hranicu. Viem, je to možno náročnejšie na pochopenie, no zákon prírody, je zákon prírody. Veľké zákony sa ťažko chápu. Veľký zákon sa nedá oklamať, ani obísť. Tento zákon sa dá len dodržať. Duch je síce veľmi dôležitý, no všeduch, to nie je len láska. Všeduch je aj rovnováha. Vidíte to na mojom príklade. V prírode je ich mnoho. Rovnováhu treba udržať. Aj to pomôže vašej duši.
Vyberme sa do lesa, pod stromy. Tam sa dá lepšie pochopiť zákon prírody, ale aj veľký zákon, zákon všeducha, samotný všeduch. Len cesta vedomá, vedie k harmónii a poznaniu. Len cesta vedomá, vedie k lepšiemu svetu. Len cesta vedomá, nás dovedie k veľkému duchu.
