Deň Živy, modla Mokoše a zakladanie občiny Mokošin kruh
Čas neúprosne beží, zo zimy sme kruto skočili do leta, ale darmo, predkovia jar a jeseň ani len nepoznali. Či chceme a či nie, čas prináša nové príležitosti, radosti, ale i starosti. Nebolo inak ani u nás, “košickych pohanoch”. Chceli sme príležistosť, prišli s ňou i starosti, tak to už býva. A tak sa bájna trojica – Veleslava, Vlastimil a ja Zemislav, vybrala do hory, že založí nové božište a pri tejto príležtosti aj novú občinu – Mokošin kruh. Mesiac sa ukryl za horizont, slnečné lúče pohladili ustaté lúky a prípravy na veľký deň začali.
Kde bolo tam bolo…
Zišla sa trojica bytostí v dedinke pod horami, ktorú pozná každý cestovateľ – v Kysaku. Odtiaľ sme sa pomaly presunuli na koniec dediny, kde sme odstavili plechové kone, ďalej už len po svojich. Cesta bola kľukatá, keďže sme najprv museli nájsť vhodné miesto, kde bude stáť Mokošin idol. Netrvalo dlho a takéto miesto sme našli, a prípravy započali.
Vyložili sme sa, vydýchli si a neskôr dotiahli na miesto drevený kôl, ktorý už pomaly nahlodával zub času. Bohovia to zariadili tak, že umelecky nadaná Veleslava sa chopila rezbárčiny a dvaja chlapi – Sloveni v plnej sile sa dali do varenia kašičky – nuž, pokroku sa nebránime.
Bohovia to ale vyriešili dobre, ak by sme mali modlu na starosti my, asi by nebola 😀
Teraz si ale vo svojej jednoduchosti a kráse stojí na návrší a dohliada na miesto, ktoré jej je zasvätené. Nestrachuj sa duša, bohovia sa o teba starajú…
Po dokončení Mokošinej tváre, sme sa pripravili na obrad. Obliekli sme si košele a naše dievča zas svoje ľanové šatôčky. Vlastimil bylinkami očistil priestor, nás a sám bol neskôr očistený. Modla bola osadená a prešlo sa do druhej časti, slávenia jari prostredníctvom bytosti nazvanej Živa. Klasický obrad, treba zažiť, pretože raz zažité je viac, ako tisíckrát prečítané. Po druhej časti prišla ešte časť tretia, obradné založenie občiny.
Tri ľudské bytosti, tri časti obradu a tri svety sa spojili na jednom mieste, aby vytvorili kruh – posvätný obrazec zakalený prostredníctvom bohov, ale i magických čísel. Tak vzniklo spoločenstvo, ktoré má združovať starovercov východného Slovenska, ale i ľudí milujúcich matičku Zem. Cesta to ľahká nie je, ale po prekonaní ťažoby začiatkov, možno občina naplní svoje ciele. To je už ale v rukách bohov a predovšetkým v rukách bohyne, po ktorej bola občina pomenovaná.
Nech krajom sa šíri volanie na slávu rodným bohom, ale i predkom našim. Nech ľudia opäť zrak upriamia na to, čo je nám rodné. Nech sa všetko človečenstvo prinavráti k matičke Zemi. Nech sa Mokoši zahoja rany nami spôsobené a nech si aj naďalej môžme užívať všetko, čo nám dáva. Sláva!
