Bôžikovia, spoločníci našich predkov Bôžikovia. Naši predkovia ich poznali veľmi dobre. Niekedy mal každý dom svojich bôžikov. Takýto bôžik sa volal Hospodárniček. Tento kult mal miesto aj obytnom priestore domu. Je známe, že v rohu izby bolo miesto pre bôžikov a bohov a ich sošky. V kresťanských časoch sa verilo, že ochrancovia domu, malý bôžikovia
Kategória: Rodná viera
Rodná viera je prastarou formou duchovna, ktoré siaha ďaleko do minulosti. Aj napriek exotickému náboženstvu v každom z nás drieme dávne poznanie, ktoré siaha až do čias pohanov. Práve toto poznanie nám pomáha kráčať na ceste životom, ktorý nebýva stále sladký.
Naši predkovia žili v úzkom kontakte s prírodou a duchovno a múdrosti si odvodzovali z javov, ktoré v prírode prebiehali. Preto je Rodná viera priamo spojená s každým kúskom krajiny, a preto bola aj v dávnych dobách tak rozmanitá.
Rodná viera je mnohobožskou tradíciou, kde každý boh má svoju funkciu, ktorá sa odzrkadľuje aj v prírode. Sviatky tejto viery odzrkadľujú krajinný kolobeh roku, prírody a vesmíru, v ktorom má všetko svoj riadny čas a miesto.
V tejto kategórii sa dočítate o bohoch, sviatkoch ale aj o duchovných múdrostiach našich predkov.
Prastará viera a kult predkov Slovanská viera bola z veľkej časti kultom predkov. Starí Slovania verili, že predkovia sa zúčastňujú obradov a dôležitých rodových udalostí alebo sú prítomní pri preberaní dôležitých otázok a mnohých ďalších činností, ktoré mali vplyv na budúcnosť rodu, či celej dediny. Tak isto mohol gazda, správca majetku po svojej smrti ostať
Minule som sa pri prechádzke lesom zamyslel nad tým, ako som sa vlastne k slovanstvu dostal a ako som sa za ten čas zmenil, resp. vyvinul. Vôbec som ale nečakal, že zistím tak zaujímavú vec. Na začiatku bol pokus Ani si už veľmi nepamätäm, ako som sa k viere Slovanov dostal . Viem, že som
Dovolím si povedať, že mnoho, ak nie každý novopohan sa hlási k niečomu, čo sa z dnešného sveta vytráca a ba aj sa už vytratilo. Ale stále je tu malá skupinka ľudí, ktorá pomaly narastá a a ktorá sa snaží napojiť sa na prastaré hodnoty, vznešené hodnoty. Samozrejme, všetci sme len ľudia a nie vždy
Slovanská pohanská viera pozná mnoho duchovných bytostí. Menovite to môžu byť domoví duchovia, lesné bytosti, víly, rusalky, poludnice a iné. Samozrejme, nesmieme zabudnúť na bohov. Ako to ale v duchovnom svete funguje? Prečo uctievame aj domových duchov, keď predsa uctievame aj Bohov? Vysvetlenie sa nám ukazuje v rozprávaniach ruského kresťanského letopisca Nestora, ktorý opisuje
Najznámejším Slovanským božstvom je rozhodne Perún. Jeho meno sa taktiež objavuje v podobe Parom, Pierun, Perkunas. Meno Perún označuje toho, ktorý udiera, perie veľkou silou. U Perúna je to silou blesku. Perún bol svojho času najvyšším bohom Slovanského panteónu, no mnoho vyznávačov rodnej viery ho považuje za najvyššie božstvo Slovanov aj dnes. Mnoho ľudí spája
Prichádza čas, kedy sa dve oddelené svety priblížia a bytosti týchto svetov môžu cez ich hranice preklznúť, nakuknúť a vrátiť sa späť. Prichádzajú Dušičky, sviatok predkov. Mnoho pohanov si ale predkov idealizuje. Nehovorím, že ja to nerobím. Robí to asi každý pohan. Bude to asi tým, že naši predkovia boli iný, mali tie hodnoty, ktoré
Devana. Nakoľko Slovanská mytológia nie je veľmi rozšírená, usudzujem, že málo ľudí počulo o tejto Bohyni. Tak isto existujú vyjadrenia, že táto Bohyňa ani nemusí byť skutočná a teda je len akousi hypotetickou Bohyňou. Povesť ale o nej hovorí ako o skutočnej Bohyni, ktorá je dcérou hromovládneho Perúna a Bohyne Lady. V jej existenciu verím