Ako som sa na brezovú vodu vybral… (úsmevsné rozprávanie)

Už dlho som plánoval vydať sa do lesov, nájsť vhodné brezy a zobrať si od nich ich šťavu. Tak som si jedného dňa našiel dobré brezy. Prichystal som si drievka po ktorých bude miazga kvapkať, následne som si pripravil aj štuple ktorými dieru po naplnení nádob zatvorím.

Toho dňa som šiel skoro spať, lebo som aj skoro vstával. Veď som musel ísť do lesov.

Tak som ráno vstal, rozcvičil sa a najedol a pobral sa do lesov. Cestou som urobil pár fotiek, a potom som už len kráčal k vyhliadnutým brezám. Pozdravil som les, požiadal ho o brezovú miazgu. Pekne som si zrátal čo mám kde navŕtať a kde priviazať fľašu. Dal som breze ako znak vďaky kúsok chleba a navŕtal som do nej menšiu dierku.

 

Najprv som obetoval breze a lesným duchom kúsok chleba

 

I pobral som sa z lesov domov a premokli mi topánky, ktoré už pomaly dosluhujú, no vydržia ešte veľa. Čakanie na čas naplnenia nádoby prichádzal pomaly a ja som sa teda pobral do lesa skôr, ako som plánoval. Už z väčšej vzdialenosti som videl, že niečo nie je v poriadku. Namiesto litra a pol brezovej miazgy, tam bolo asi dve deci. I skríkol som si v mysli, že čo sa to stalo. Veď všetko bolo pripravené perfektne.

Takto to malo kvapkať

Rozbehol som sa k stromu. Všetko drží. Čo sa to stalo?

Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. Takto som aj ja dopadol. Brezová miazga síce skoro ráno kvapkala o dušu, no potom prestala. Breza už bola oblečená v lístí a preto kvapkalo len zarána. Ináč idú živiny do púčikov celý deň, presne ako vlani. Ale tak čo už. Na pár chlípnutí bude. Nabudúce už pôjdem skôr. Teraz sa musím uspokojiť…veď mám zdarma aj mokré topánky 😀 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.