Ako vnímali naši predkovia mäso?

V dnešnej dobe je vcelku moderné stať sa vegetariániom alebo vegánom. Vnímam to ako niečo dobré, pretože by bolo v našom záujme obmedziť konzumáciu mäsa, nakoľko jeho súčasná spotreba je záťažou pre životné prostredie, no na druhej strane, nie každá pôda je vhodná na pestovanie plodín. Ale ako vnímali mäso naši predkovia? 

Zabíjačka ako rituál?

Každý asi pozná domácu, tradičnú zabíjačku. Zabíjačka bola udalosťou, kedy sa schádzala rodina, ale aj priatelia. Dá sa tvrdiť, že zabíjačka bola udalosťou, na ktorú sa tešil každý. Veď kto by sa netešil že konečne bude čím naplniť brucho, nie?
Zabíjačka a úcta k zvieratám sa na prvý pohľad môže zdať ako niečo protichodné. No keď sa dokážeme preniesť do dôb minulých, stačí 100 rokov dozadu, zistíme, prečo predkovia považovali zabíjačku priam za sviatok.

Tradičný pokrm veľkonočných sviatkov

Dnes nie je problém vychovať poriadnu sviňu. Kúpite si z obchodu rôzne výdobytky, ktoré zaručia rast vašej malej svinky. Všetko sa ale mení hneď, ak sa rozhodnete že vychováte sviňu na prírodno. Rozdiel je ihneď viditeľný. A to musíme ešte zobrať do úvahy pomery našich predkov. Naši predkovia skonzumovali všetko čo sa dalo a preto boli “pomyje” trošku iné, ako v dnešnej dobe.  Často sa stávalo, že ani rodina nemala z čoho poriadne vyžiť a preto bol chov svine náročný a svinka rozhodne nebola na zabíjačke tak vypasená, ako sú dnešné svine.
Je potom logické, že čas, kedy bola sviňa súca na zabíjačku bol časom radosti. Predkovia si mohli zase omastiť žalúdky a ich trápenie nebolo márne. Pozitívne vplyvy mäsa na zdravie poznali aj oni a nevyvrátil by im to žiaden vegán s hnijúcim mäsom v žalúdku. Pôžitok s jedenia klobásky si vychutnal nejeden gazda a dožil sa viac, ako sa dožívajú dnešný ľudia posadnutý zdravím.

Zabitie zvieraťa ako prejav zloby

Žiaľ, aj medzi novoslovanov sa dostalo učenie o všeláske vesmíru a podobné new age výmysly. Zas sa len musíme preniesť do minulých dôb, kedy predkovia žili v lone prírody a svoje múdrosti získavali práve v prírode. V prírode je smrť bežným javom. Je súčasťou kolobehu kedy smrť znamená prežitie, prípadne znovuzrodenie iného. V prírode vyhráva väčšinou ten šikovnejší a vlk sa oviec nepýta, ba či ich môže zabiť, či náhodou nepreruší ich duchovno/životný vývojový cyklus a podobne.
To, že aj láska má svoje hranice je v prírode jasne viditeľné a len človek žijúci vo svojej ružovej bubline to nemôže, alebo nechce vidieť.

Ak by si videl zabíjačku, mäso by si nejedol

Aj takéto tvrdenia sa vyskutujú v rôznych diskusiách a musím povedať, že zabíjačiek sa zúčastňujem a mäso jem tak, či tak. Naši predkovia sa zabíjačiek zúčastňovali taktiež a v ich jednoduchom jedálničku bolo mäso vždy vítaným prvkom aj napriek tomu, že museli sviňu nahánať s perlíkom po dvore aby ju vôbec zabili.

Na záver by som len rád znovu podotkol, že obmedzenie konzumácie mäsa je aj v mojom záujme a malo by byť v záujme spoločnosti. Tak isto si cením odhodlanie každého, kto mäso obmedzil, alebo vyradil zo svojho jedálnička.  Článok má byť ale akousi protiváhou k tvrdeniam o tom, že predkovia mäso nejedli a zvieratá nezabíjali z dôvodov, ktoré sa do slovanského pohanstva dostali z učení, ktoré boli našim predkom cudzie.

Titulný obrázok:

Zabíjačka. Letanovce (okr. Spišská Nová Ves), 40. roky 20. storočia. Prevzaté z: Letanovce. Odkaz Maroša Madačova. Bratislava: Lúč, 1998, s. 36. Foto: M. Madačov

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *