V dnešných časoch sa k pohanským vieram hlási stále viac a viac duší a mnohé z týchto duší sa musia vysporiadať s náukou a svetopohľadom, ktoré do našej krajiny vryla exotická viera. Je mnoho prípadov, kedy sa konvertovanie na inú vieru udeje len povrchne – kresťanský boh sa nahradí pohanským a je “po roboce”. Preto
Koleso roku sa opäť mierne pootočilo a tak sme sa dostali do času, kedy je aktivita hromov nad našim územím štatisticky najvyššia. Žatva sa pomaly začína a tak poďme osláviť meno Perúnovo, nech je ona žatva hojná a zdravá. Cestou necestou Ako už tomu posledný čas býva zvykom, na obrady chodíme vo trojici – plný
Často sa stretávam s bytosťami, ktoré sa pokúšajú, alebo resp. tvrdia o sebe, že uctievajú bohov z rozličných panteónov. Predovštkým je to mix germánskej, keltskej a slovanskej viery. Je takáto cesta ale správna? Ako sa k tomu stavajú bohovia? Cudzia viera očami predkov Je pomerne ťažké stanoviť náladu prevládajúcu v spoločnosti, ktorá tu žila
Je tomu už dlho, čo si všímam narastajúci záujem o slovanské pohanstvo, resp. rodnoverie. Ruka v ruke s týmto nárastom prišli aj rôzne pseudonáuky, ktoré ale nemám v úmysle riešiť v tomto článku. Tentokrát by som sa zameral na zvláštny úkaz – uctievanie pohanskej a púštnej viery súčasne. Pomerne rozšírená schizofrénia, sprevádzaná hláškou “som slovan
Ach, ako neúprosne beží ten čas. Ešte prednedávnom sme slávili deň Živy a akoby švihnutím čarovného prútika sme sa ocitli pred najväčším sviatkom roka – letným slnovratom. Občina Mokošin kruh, ktorej som členom aj ja, sa rozhodla osláviť letný slnovrat u skúseného Žiarislava, ktorý viedol slnovratový obrad už po dvadsiaty krát. Perún oslavuje slnovrat
Hrôzostrašnú temnotu ničoty naraz pretína mocný lúč. Odkiaľ sa berie? To praboh Svarog ukul prvú hviezdu. Takto postupne vznikol celý vesmír a zrodili sa aj ostatný bohovia. Potom ako praboh stvoril všehomír, unavený sa utiahol do úzadia a ďalšieho tvorenia sa ujali bohovia druhej generácie. Svarog a jeho postavenie Teóriu, ktorá popisuje Svaroga ako nebeské
Čas neúprosne beží, zo zimy sme kruto skočili do leta, ale darmo, predkovia jar a jeseň ani len nepoznali. Či chceme a či nie, čas prináša nové príležitosti, radosti, ale i starosti. Nebolo inak ani u nás, “košickych pohanoch”. Chceli sme príležistosť, prišli s ňou i starosti, tak to už býva. A tak sa bájna
Sila štipľavých mrazíkov je nateraz preč a najmenšie, no najdôležitejšie bytosti Zeme sa pomaly prebúdzajú k novému životu. Nové Slnko už značne nabralo na sile a jeho lúče zahrievajú stuhnuté kosti zvierat. Príroda ožila a rastliny sa naťahujú k Slnku. Z útrob zeme prúdi do koreňov rastlín nespútaná plodivá sila, vďaka ktorej rastlinstvo vydá svoje
Každý, kto sa pohybuje v pohanských kruhoch si už určite všimol nekonečné hádky a doťahovania sa. Jeden si zakladá na historických odevoch, druhý zas nabehne na obrad v maskáčoch. Niekto príde na obrad raz za rok, niekomu je to žalostne málo atď. Výsledkom je to, že pohania sa málokedy na niečom zhodnú a niekedy to
Uplynulo už mnoho dní od času, kedy modla Perúna bola pevnou súčasťou obydlia ľudu. Archaická spoločnosť, živiaca sa predovšetkým poľnohospodárstvom si od Perúna žiadala vlahu, a prosila ho, aby počas búrok krupobitím nezničil úrodu. V časoch, kedy sa ľud chystal do boja mal hromovládca Perún, boh vojny dopomôcť k víťazstvu. Dnes už ale málokto farmárči